V divadle na Shakespearovi

od autora:

Autorka: Lesia Paulíková, 3.BG

Sen noci svätojánskej je divadelná hra od Williama Shakespeara, ktorú preložil Ľubomír Feldek. Prostredie je situované v starovekom Grécku – v Aténach a vidíme v ňom nielen ľudí, ale aj magické bytosti. Počas celého deja sa striedajú ľudia, herci a “stvorenia, ktoré
neexistujú“.
Hra sa začína nezvyčajne – opona je zastretá a zoznamujeme sa s hlavnými postavami. Théseus s Hypolytou majú mať svadbu, no zo začiatku sú jediní, ktorých vzťah je povolený. Hermii naopak jej lásku Lysandra zakazujú. Namiesto neho sa jej otec snaží zosobášiť ju s
Demétriom, do ktorého je šialene zamilovaná Helena. On má však oči len pre krásnu Hermiu a s požehnaním jej otca Hermia nemá inú možnosť. Otcovi Egeovi povie, že radšej zomrie, než by sa mala vydať za niekoho, koho neľúbi. S Lysandrom naplánujú útek z Atén, ktorý by im umožnil to, po čom túžia. Ako miesto stretnutia si určia les. Helena, ktorá o tomto úteku jediná vie, povie Demétriovi, čo majú za lubom. Demétrius, posadnutý láskou k Hermii, sa vyberie za nimi. Prenasleduje ho Helena, ktorá je naopak posadnutá ním a v lese sa nakoniec všetci stretnú.

Na scénu prichádza kráľ noci spolu so svojím škriatkom. Po krátkom výstupe príde aj kráľovná s dvomi vílami. Dej pretínajú robotníci z Atén, ktorí si pre Thésea a Hypolytu pripravujú krátku scénku. Po tomto výstupe príde opäť kráľ a pošle svojho škriatka po rastlinu, po ktorej človek, ktorý ju zje zaspí a keď vstane, zaľúbi sa do prvej osoby, ktorú uvidí. Takýmto spôsobom začaruje kráľovnú, Lysandra a Demétria. Helena si myslí, že Lysander a Demétrius sa zbláznili a robia si z nej srandu. Hermii puká srdce a snaží sa presvedčiť Lysandra, že to ona je tá, ktorú miluje. Kráľ noci spolu s poskokom si uvedomia svoju chybu a napravia ju. Medzi tým, majú už robotníci pripravenú divadelnú hru a ponáhľajú sa na svadbu. Dospelí si vstúpia do svedomia a zistia, že skutočná láska je jediné na čom záleží a dovolia deťom vziať si tých, ktorých milujú.
Táto komédia bola veľmi zaujímavá a aj napriek tomu, že je to staršie dielo, nebola nudná. Najviac sa mi páčili výstupy robotníkov, pri ktorých sa smialo celé publikum. Herci využívali dvere, cez ktoré prichádzali ľudia, čo nás, divákov, vtiahlo do deja ešte viac. Cítila som sa ako súčasť scény. Ich výkony boli celkom dobré, hoci chvíľami som z nich bola zmätená. Jediné, čo sa mi nepáčilo bol sexuálny podtón počas celého divadla. Kostýmy boli jednoduché, no výstižné. Vyjadrovali kontrast medzi postavami – deň, noc. Najviac sa mi
páčila scéna noci, kde bola využitá para a zvukové efekty. Na konci sme všetci zažili prekvapenie, keď sme zistili, že bubnové efekty hral bubeník priamo na javisku, hoci sme ho po celý čas nevideli. Fascinovalo ma hlavne to, ako sa dokázal kráľ noci zosynchronizovať s bubeníkom, ktorý ho vôbec nevidel. Dielo bolo dobré a odporúčam ho ľuďom, ktorým nevadí smiať sa v divadle.

(foto: www.divadlomartin.sk)