Dni otvorených dverí trvali od dvanásteho do šestnásteho februára. Celých päť dní! To inde neuvidíte.
Ja osobne som z „predprváckeho“ pohľadu deň otvorených dverí na tejto škole poriadne nezažila – v tej dobe ešte naplno zúril COVID-19, a táto udalosť tak prebiehala online. No myslím si, že teraz, keď do budovy znovu púšťame aj cudzích ľudí, týždeň otvorených dverí je celkom potrebný, pretože praktická skúsenosť so školou uľahčuje výber, aj ak je to len nakuknutie.
Nádejní budúci prváci sa teda prišli pozrieť, ako funguje naša škola. Po triedach a hodinách ich sprevádzali určení členovia školského Peer Ministry. Boli označení čiernymi či bielymi svetrami s logom školy a kartičkami s menom. Z toho, čo som videla, úlohu sprievodcov splnili skvelo, a dokonca zvládli aj odpovedať na otázky niektorých vyučujúcich ohľadom učiva, ktoré už roky nevideli – klobúk dole. Potenciálni prváci si mohli prezrieť priestory, učiteľov, spôsoby vyučovania, aj možných budúcich spolužiakov.
Hneď na začiatku ich oddelili od rodičov, ktorí boli tiež sprevádzaní školou – ich ale nemalo na starosti Peer Ministry, ale náš pán riaditeľ osobne. Počas prvých troch vyučovacích hodín členovia Peer Ministry žiakov previedli po rôznych triedach v približne dvadsať minútových intervaloch, a tak si za jeden deň prezrú (aspoň čiastočný) priebeh šiestich rôznych predmetov. Na štvrtej hodine ich potom čaká cvičný test – príprava na prijímacie skúšky, ktoré, ak sa po svojej návšteve rozhodnú, že skúsia šťastie na tejto škole, budú o mesiac písať. A popritom ešte bageta na desiatu a obed.
Zopár učiteľov vymyslelo na svojich hodinách špeciálne aktivity, aby našu školu naozaj predviedli, a na niektorých sledovaných hodinách som mala pocit, že potenciálnych prvákov skôr odplašia – napríklad grafy racionálnych funkcií a ich riešenie cez tabuľku – ale vo všeobecnosti mám pocit, že sme ako škola vyzerali celkom dobre.
Prajeme našim návštevníkom dobrú voľbu školy a úspešné prijímacie skúšky, a našej škole prajeme čo najviac záujemcov o štúdium.
Nedočkavý Aďo
Kto som? Ani sám neviem. 🙂
Športový nadšenec
Ľudovít Šenkár
Netrpezlivý Maxim
Pre tých, ktorí nevedia kto som, volám sa Ivan, mám štrnásť rokov a teraz vám poviem niečo o sebe. Nie som moc nadaný v športe, ale pár športov som už vyskúšal. Hrám pingpong v našom dedinskom klube, veľmi ma to baví a celkom mi to aj ide. Veľmi rád čítam anglické knihy, hlavne detektívne, a knihy ktoré sa odohrávajú v inom, respektíve magickom svete, a sú o rôznych kúzlach a záhadách. Rád pozerám filmy a seriály. Medzi obľúbené seriály patrí Stranger Things a Teen Wolf.
Volám sa Andrej Janík a chodím do triedy 1. BG. Som milovníkom futbalu, pozerám ho už od mojich šiestich rokov a taktiež futbal aktívne hrávam už sedem rokov, z toho dva roky za MŠK Fomat Martin. Tých zvyšných päť rokov som hral za Attack Vrútky.
Človek
Trpezlivý Martin
Kto som?
Hrávam volejbal za Martin. Myslím si, že každý, kto ma uvidí na chodbe, si pomyslí, že hrám nejaký takýto šport, ako je volejbal alebo basketbal. Sami skúste prísť na to, prečo. Toto vám môže napovedať o tom, ako ma bavia športy. Netrúfnem si povedať, že som nejaký talent v každom športe. Celkovo športy sú moja najsilnejšia stránka. Bavilo by ma písať hlavne o športoch, ale nebránim sa ani ostatným témam.
S nosom v knihe