Autorka: Ema Krišová, 2.AG
Divadelné predstavenie Tri Sestry, veľkolepý titul jedného z najslávnejších klasikov svetovej dramatickej tvorby Antona Pavloviča ponúka pohľad do sveta troch sestier, ktoré túžia a snívajú o lepšom živote v Moskve. Mala som príležitosť pozrieť si toto dielo aj na vlastné oči a prežiť umelecký zážitok.
Najviac ma zaujali postavy, ktoré stvárnili zúčastnení herci. Autor síce napísal repliky príbehu prerozprávaného postavami, ale herci sa druhoplánovo často nezameriavali len na dej, väčšinou vonkajšie vyjadrovali duševné pocity. Neboli tam žiadne zdĺhavé a napäté pauzy. Čo ma dosť prekvapilo, herci nepoužívali klasickú konverzáciu. Ich herecký výkon bol natoľko presvedčivý, že mi poskytol
priam prevtelenie do psychológie postáv a ja som pociťovala, že s postavami prežívam hlboké myšlienky o sklamaní, nádeji a ľudskej podstate.
Kostýmy boli premyslené, navrhnuté tak, aby charakterizovali autentickosť postáv a deja, ako aj čas, v ktorom sa príbeh odohrával. Boli prispôsobené dejstvám. Na kostýmoch ma zaujalo, že každá postava mala štýl, ktorý sa odrážal v jej osobnosti. Farebnosť, dizajnové prvky, to všetko prispelo k môjmu celkovému estetickému zážitku z predstavenia. Jednoducho povedané, či už vojenské uniformy alebo tradičné oblečenie boli spojené s jednotlivými dejstvami a každý kostým postupne pre mňa dával zmysel. Hoci sa
v dnešnej dobe také oblečenie nenosí, mala som chuť obliecť si jeden z kostýmov a zahrať si spolu s hercami.
Ďalšou zaujímavou časťou boli kulisy, ktoré ma prekvapili. Cez celé javisko bol natiahnutý biely akoby plexisklový dom, ktorý zdôrazňoval podstatu hry – domovina, súdržnosť rodiny, ako aj komfortné pocity postáv. Kulisy pre mňa predstavovali atmosféru príbehu, ale aj doby, s čím súvisel napríklad nábytok a dekorácie. Nebolo ich veľa, avšak niektoré detaily boli dokonale premyslené.
Veľmi sa mi páčilo hlavne historické zobrazenie interiéru domu, čo pridalo na realite. Osvetlenie bolo efektívne, podporovalo atmosféru hry a často plnilo úlohu pri vytváraní nálady postáv. Niekedy ma však vyrušovali repliky troch sestier vychádzajúce z reproduktorov.
V neposlednom rade najzaujímavejšou časťou bol záver predstavenia. Mariánovi Amslerovi sa dokonale podarilo cez herectvo,
pohybový jazyk a interpretačný pohľad vyjadriť duševné rozpoloženie postáv. Pre mňa mali veľký význam citácie napríklad postavy Andreja, ktorý svojou postavou a rozprávaním preniesol svoje pocity z dôb, kedy Čechov napísal toto veľkolepé dielo do aktuálneho času dnešných dní.
(foto: www.divadlomartin.sk)
Nedočkavý Aďo
Kto som? Ani sám neviem. 🙂
Športový nadšenec
Ľudovít Šenkár
Netrpezlivý Maxim
Pre tých, ktorí nevedia kto som, volám sa Ivan, mám štrnásť rokov a teraz vám poviem niečo o sebe. Nie som moc nadaný v športe, ale pár športov som už vyskúšal. Hrám pingpong v našom dedinskom klube, veľmi ma to baví a celkom mi to aj ide. Veľmi rád čítam anglické knihy, hlavne detektívne, a knihy ktoré sa odohrávajú v inom, respektíve magickom svete, a sú o rôznych kúzlach a záhadách. Rád pozerám filmy a seriály. Medzi obľúbené seriály patrí Stranger Things a Teen Wolf.
Volám sa Andrej Janík a chodím do triedy 1. BG. Som milovníkom futbalu, pozerám ho už od mojich šiestich rokov a taktiež futbal aktívne hrávam už sedem rokov, z toho dva roky za MŠK Fomat Martin. Tých zvyšných päť rokov som hral za Attack Vrútky.
Človek
Trpezlivý Martin
Kto som?
Hrávam volejbal za Martin. Myslím si, že každý, kto ma uvidí na chodbe, si pomyslí, že hrám nejaký takýto šport, ako je volejbal alebo basketbal. Sami skúste prísť na to, prečo. Toto vám môže napovedať o tom, ako ma bavia športy. Netrúfnem si povedať, že som nejaký talent v každom športe. Celkovo športy sú moja najsilnejšia stránka. Bavilo by ma písať hlavne o športoch, ale nebránim sa ani ostatným témam.
S nosom v knihe