Kto som (…nie som)
Milí čitatelia!
Pri každom článku je uverejnené aj meno autora, niektorí nás poznáte lepšie, pre iných sme pomerne neznámi. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sme sa rozhodli zakomponovať do posledného čísla predstavenie redakčnej rady. A keďže moji “ kolegovia“ už na svojej tvorbe pracujú, aj ja sa podelím o pár faktov.
S tvorbou v časopise som začala už prvom ročníku. Ten bol však značne obmedzený Covidom a tým pádom možno ani tak o našej tvorbe nebolo počuť. Preto som uvažovala, že skúsim v druhom ročníku niečo iné, konkrétne event agentúru alebo sociálnu prácu. Niekedy v júni však za mnou prišla pani učiteľka Šuchová a pýtala sa, či by som predsa len v časopise nechcela pokračovať, aj keď predmet prevezme nová učiteľka. A ja som zmenila názor, veď vyskúšam. Osobne si myslím, že to bolo správne rozhodnutie. A tak som sa v druhom ročníku ocitla znovu na časopise.
Písanie článkov ma veľmi baví, aj keď pokladám to viac za svoje hobby. Mojou najväčšou záľubou je však čítanie. Keď môžem čítam kdekoľvek aj kedykoľvek, teda okrem vyučovania, aj keď sa mi to nie vždy darí. 😉 Rada si prečítam fantasy, aj keď mojím najobľúbenejším žánrom sú historické romány. Minulosť ma fascinuje, najmä obdobie starovekých civilizácii, neskôr aj stredoveku či revolučných časov. Osobne ma teší, keď dokážem nejakej udalosti pochopiť a spojiť si ju s tým, čo nasledovalo, vytvoriť nejakú sieť.
Okrem toho som sa začala najmä v tomto pol roku podieľať na fungovaní Parlamentu mladých Martin. Už dlhšie ma trápila otázka, aké možnosti majú mladí ľudia, nielen v Martine, jednoducho všeobecne. Zaujímavým zistením bolo, že je toho nespočetne veľa, od konferencií po tréningy či Erasmus+ programy, či dokonca tvorba vlastných projektov. Najťažšie však na tomto celom je mať okolo seba rovnako aktívnych ľudí, ale aj takých, čo majú skúsenosti a vedia vám pomôcť posunúť sa vpred, potom je to už oveľa jednoduchšie.
No a keďže v nadpise mám aj kto nie som, aj tu napíšem pár slov. Určite nie som typ, ktorého bavia vo všeobecnosti prírodovedné vedy a už vôbec nie matematika. Nie preto, že by som ju zanedbávala, skôr si myslím, že jej za tento školský rok venujem najviac času, ale nenapĺňa ma.
A myslím, že je to úplne v poriadku. Máme rôzne záujmy, aktivity, ktorým sa venujeme a určite by nebolo dobré, keby nás všetkých bavilo to isté. Keby som mala uzavrieť svoje predstavovanie, vo všeobecnosti ma najmä tento školský rok naučil, že nie je možné venovať sa všetkému stopercentne. Ale radšej pracovať na tom, čo ma baví a zveľaďovať to. Aj keď si vy budete myslieť, že možno nerobíte dosť, zamyslite sa nad tým, čo ste už dokázali a čo by ste ešte len chceli.