Olympijské hry sú nepochybne najväčším a najsledovanejším športovým podujatím. Spájajú dávnu antickú tradíciu s moderným športom. Každé dva roky, striedavo v lete a zime, priťahujú pozornosť miliónov ľudí po celom svete.
Vo februári všetko žilo olympiádou! Zima 2026 patrila športu. Taliansko sa po dvoch desaťročiach opäť stalo centrom svetového zimného športu. XXV. zimné olympijské hry, ktoré hostili mestá Miláno a Cortina d’Ampezzo, prinášajú spojenie talianskeho štýlu, modernej technológie a úcty k prírode.
Tieto hry sú jedinečné tým, že sa konajú na dvoch geograficky odlišných miestach súčasne. Zatiaľ čo pulzujúce Miláno hostí krasokorčuľovanie, hokej a short track, ikonická Cortina d’Ampezzo v srdci Dolomitov je domovom zjazdového lyžovania a curlingu.
Program olympijských hier sa neustále vyvíja a mení, aby prilákal aj mladšiu generáciu. Najväčšou novinkou roku 2026 je zaradenie skialpinizmu do oficiálneho programu. Ide o fyzicky náročný šport, ktorý spája beh na lyžiach do kopca a zjazd vo voľnom teréne, zažíva svoj olympijský debut práve na svahoch severného Talianska.
Slovensko vyslalo do Talianska silnú výpravu. Najväčšia pozornosť sa sústredí na dva body.
1. Hokejový turnaj s hviezdami NHL:
Po rokoch čakania sú na olympiáde opäť prítomní najlepší hokejisti sveta. Slovenský tím posilnený o mladé talenty z posledných draftov bojoval v silnej konkurencii a pokúsil sa nadviazať na historický bronzový úspech. Náš tím predviedol výbornú prácu, videli sme niekoľko veľmi dobrých hokejových súbojov. Ďakujeme im za peknú reprezentáciu.
2. Petra Vlhová:
Jedna z najväčších hviezd slovenského športu a kráľovná svahov sa po zraneniach vrátila späť do vrcholovej formy. Práve v Cortine, ktorú dobre pozná, sa pokúsila obhájiť svoje pozície.
Zaujímavosti v skratke:
Vzdialenosť medzi Milánom a Cortinou je viac ako 400 km, čo si vyžiadalo vybudovanie špeciálnych olympijských koridorov.
Maskotmi hier súbolidva hranostaje Tina a Milo, ktorí symbolizujú hravosť a odolnosť.
Viac než 90% športovísk vzniklo rekonštrukciou starých hál alebo využitím prírodných svahov.
Otvárací ceremoniál sa konal na štadióne San Siro v Miláne (6.2. 2026).
Vlajkonosičmi Slovenska boli Viktória Čerňanská a Tomáš Tatar.
Záverečný ceremoniál sa uskutočnil v historickom amfiteátri Arena di Verona (22.2.2026).
Ahojte, volám sa Viktória. Baví ma slovenčina a myslím si, že by ma mohlo napĺňať aj tvorenie – rada by som do školského Journalu prispievala vlastnými témami.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Meno mám Sofia, no ľudia ma poznajú ako Zofa. Chodím do 2 BG a odbilo mi už 17 rokov. Držím sa jedného pravidla – keď nemusím, nerozprávam. No so správnymi ľuďmi som plná energie a milujem, keď ich môžem rozosmiať a vyčarovať im úsmev na tvári. A toto som ja.
Volám sa Štěpán Herbrych. Chodím do 2.BG a mám 16 rokov.
Kto som?
Kto som?
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.
Volám sa Nina, mám 16 rokov a som žiačkou 2.BG. Pochádzam z Martina a už od malička sa venujem športu. Momentálne hrávam futbal za MŠK Žilina, ktorý je mojou najväčšou záľubou. Rada si pozriem aj futbalové zápasy, najmä FC Barcelona.
Volám sa Sofia. Mám 15 rokov a chodím do 2.BG.
S nosom v knihe