Hory Hlboko, hlboko, hľadím hlavne hore Hamakujem, hojdám sa, hodváb hreje Hluk! Hlboko, hlboko, hľadím, hľadám Hovorím hádam havran Hluk! Hlasno hučím: „Hybaj!“ Hásam, hrčím, hrkám Hýbe sa Hlasnejšie, hlučnejšie Hýbem sa Hýbe sa Hľadím … Čítať celý článok
Určite už čakáte na výsledky kvízu, ktorý sa objavil vo vianočnom čísle. Tak tu ich máte. 🙂 Plný počet bodov bol 10. Viacerí z vás dosiahli túto métu, a tak sme 3 víťazov v rámci … Čítať celý článok
Dnešná mládež sa málo zaujíma o históriu svojej krajiny. Len zneužíva výhody, ktoré sme pre nich vybojovali počas 17. novembra bez toho, aby pre ne teraz museli aspoň mávnuť prstom. Pohŕda svojimi koreňmi. Neváži si … Čítať celý článok
Pri príležitosti študentského sviatku (17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu) uzrie svetlo sveta školský časopis – ŽURNÁL. Iniciatívy sa chopili gymnazisti: „Sme platforma vznikajúca pre vás, študentov. Naším cieľom je priniesť dynamický … Čítať celý článok
Kto som?
Na túto otázku je mi ťažko odpovedať, nakoľko nie je nič ťažšie, ako hodnotiť sám seba. Mnohí ma už poznáte, ale aby som nebol neslušný, tak sa pokúsim v pár riadkoch predstaviť sa vám. Takže, začínam. Volám sa Martin Lošák a momentálne som žiakom druhého ročníka nášho gymnázia. V časopise som v tomto školskom roku prispieval najmä do športovej rubriky, kde som sa cítil takpovediac ako ryba vo vode. V súkromí som obyčajný 16-ročný chalan, ktorý miluje šport v každej jeho podobe. Najviac mi však učaroval svet cyklistiky, futbalu, hokeja a motorizmu. Aj preto si v škole spestrujem so spolužiakmi prestávky hraním pingpongu. Vo voľnom čase trávim najviac času bicyklovaním, turistikou, hraním tenisu alebo hraním športových PC hier.
Dievča protikladov
Tento článok píšem pod veľkým nátlakom a pomyselnou sekerou pri hlave, ktorú drží moja učiteľka z časopisu. Pozerá sa na mňa tým úpenlivo skúmajúcim pohľadom dozerajúc na tú najspodnejšiu a najúbohejšiu hlbinu môjho spisovateľského talentun – predstavenie sa. Keďže nechcem na svoje konto pripísať postrach žiakov evanjelického gymnázia – povestné eNko, asi budem musieť zlepiť niečo plodné.
Už ste určite boli v situácii, keď ste pri zoznamovaní sa v novom kolektíve sedeli v kruhu a čakali, kým príde chvíľka trápnosti aj na vás a zlepíte niečo typu: Som Ignác a rád hrám futbal… Moja zoznamovacia formulka znie asi takto: Som Veronika a rada si čítam, behávam a chodím na skauting.
Keby som však mala písať životopis na brigádu, uviedla by som, že som vytrvalá, cieľavedomá, hĺbavá a srším energiou. O mojej chaotickosti a dochvíľnosti by som pomlčala….
V umeleckom opise by som sa však nazvala romantickou dušou, večne zasnívaným rojkom a nepolepšiteľným dobrodruhom, ktorý nikdy nevie, kde je, ani ako sa odtiaľ dostať.
Môžete ma zbadať ako si v rohu miestnosti čítam knihu a snažím sa splynúť so stenou, môžete ma postrehnúť s dlhou farebnou sukňou tancovať vo fontáne na námestí. Môžete ma vidieť v pekných šatách alebo roztrhanej košeli, ktorá smrdí od vatry. Som dievča protikladov, svedčí o tom aj to, že po vyjadrení mojej neschopnosti sa predstaviť rozpisujem text dlhší ako vaša slohovka z angličtiny 🙂
Čaute, volám sa Silvester, mám 17 rokov. Chodím do triedy 2.AG. Vo voľnom čase som s kamarátmi a hráme basketbal alebo sa len prechádzame. Idem si robiť vodičský preukaz, takže budem mať málo času a dúfam, že popri tom budem zvládať školu. Doma väčšinou nemám upratané. Sprchujem sa každé ráno a budík mám nastavený na 5:53, 5:58, 6:00. Občas sa stane že vstanem neskôr, ale vždy všetko stíham. V budúcnosti chcem ísť do zahraničia. Mám brata. V nedeľu chodievam hrať bedminton.
The end of the year is near and it is time to say farewell, or rather quackwell. Either way it has been a wonderful journey. From the first moment you were there, you found the path of the duck and followed it. Just like ducklings follow their mama duck. But the time has come. Just like in the life of a little duckling, there must always come a time when a duckling becomes a duck and leaves to go on their own journey. It is time to leave your nest and find your own path. But this does not mean you should leave the path of the duck. No, quite the opposite. It just means that instead of simply following it you should be the one leading. Let any path you follow be the path of the duck.
Do not worry. Even if I am leaving, the duck will always be with you. Wherever you choose to go. The only thing you need to do is listen to it and it will help you find your way. But that is mostly all from me. From time to time you may see me appear like a wild duck but it is unlikely it will be any time soon. But you can remember me when that wild duck appears and hopefully it will brighten your day.
Until then Quack-well.
Moje meno je Martin Kolesár, mám 16 rokov a som žiak druhého ročníka. V školskom časopise som písal články väčšinou o filmoch. Filmy som si vybral práve preto, lebo je to jedno z mojich hobby. Medzi moje najobľúbenejšie patria napríklad Interstellar, Temný rytier alebo Star wars III. Moje ďalšie hobby sú napríklad hocijaký typ športov či už je to futbal, basketbal alebo florbal. Športovú rubriku som nepísal, nakoľko už bola obsadená, ale jeden športový článok o Fortunalige sa mi podarilo napísať. Najbližšie sa môžete tešiť na Thor: Love and Thunder (8.júla) a možno sa stretneme v kine.
Kto je konšpirátor tovární na čokoládu?
Dopočula som sa, že ľudia túžia vedieť kto stojí za konšpiráciou tovární na čokoládu a kto vie všetko o nočnom živote našich učiteľov. Pôvodne mala moja identita zostať prísne utajená, ale chyby sa stávajú. Napríklad pôvodne nemala byť na ZMAKu potrebná sekera, ale jednu drží učiteľka nad mojou kolegyňou vedľa mňa. Viac sa dočítate vo výpovedi Veroniky Uhrínovej.
Ak chcete nahliadnuť hlbšie do drsného sveta žurnalistiky, čítajte ďalej.
Ak nie tak…
…čítajte ďalej.
Naša družina žurnalistov je ako rodina. Podobne ako v mafii. Musíte sa však v tomto svete naučiť chodiť, aby ste videli niečo viac ako len text a písmená. Ja to mám pokryté zo všetkých strán, pretože rada čítam knihy, píšem knihy a píšem články (očividne).
Čítam odpradávna, ale knihy som začala písať už na prvom stupni. „Knihy“. Hromádka zošitov doteraz leží v skrini a v každom sa skrýva niekoľko strán nedokončeného príbehu. Deti, notesov nikdy nie je dosť. Avšak, svoj prvý príbeh, ktorý sa podobá na skutočnú knihu, som dopísala v jedenástich rokoch a má úspešných 165 wordovských strán.
Či už v čítaní alebo písaní, pohybujem sa vo fantasy žánri. Reality v skutočnom živote a realizmu na literatúre máme všetci dosť, potrebujeme do života nejaké to čaro.
Mám dušu umelca a mágia je moja metaforická zbraň, ktorou obhajujem svoj svojský pohľad na svet. V tomto článku sa frekventovane vyskytujú zbrane. K môjmu umeleckému vyjadrovaniu patrí irónia.
Termín umelecká duša pre mňa však neznamená iba umenie čiernych písmen na bielom papieri či obrazovke. Od šiestich rokov navštevujem školu kreslenia, maľovania a mnohých iných techník, ktoré sú pochopiteľne prísne tajné a zložili sme neporušiteľnú prísahu mlčanlivosti.
(If you know, you know)
Mám dva veľké problémy v živote:
Okrem mojej umeleckej stránky som zanietená do seberozvoja a mám veľmi všestranné záľuby. Psychológia mi pomáha analyzovať a odhaliť klamstvá všetkých z vás (pozor na mňa). Úprava videí, photoshop a poznanie zákutí a tajných skratiek počítačových programov pokladám za užitočné vedomosti. Učenie sa nových jazykov s ambíciou stať sa polyglotom je moja vášeň. Morálne šedé fiktívne postavy, čo nosia čiernu, sú moja vášeň…
To by bolo nateraz všetko potrebné. Áno, sekera aj s učiteľkou už odišla a my môžeme prestať predstierať, že tento ZMAK je o písaní článkov a venovať sa našim sprisahaniam…
No nič. Ak ma budete hľadať, pátrajte po osobe v čiernom. Čoskoro možno po mne bude pátranie pretože sekera sa vrátila a
Možno sa pýtate, kto je váš obľúbený cestopisec a gurmán, rád vám na to odpoviem.
Ako iste viete, precestoval som svet a spoznal nepoznané, ochutnal som jedlá a nápoje, o ktorých ste v živote nepočuli a bol som svedkom tradícií, sviatkov a slávností po celom svete. Ak ste si prečítali niektorý z mojich minicestopisov, tak určite viete, aké neuveriteľné veci sa diali a dejú vo svete.
Nie som však iba expert na geografiu. Na škole som študoval dejepis asi 12 rokov a odhalil som veľké záhady a mystériá histórie. Mám sedemnásť rokov praxe, životnej praxe. Nikdy by som nepovedal, že by som písal o rôznych miestach po svete, ktoré som navštívil a dôkladne spoznal ich históriu.
Ak ste mali pochybnosti o nejakých informáciách v mojich článkoch, sú stopercentne pravdivé. Ak mi neveríte, tak si to negooglite.
Toto bude posledný článok tohto roku odo mňa. Prajem vám všetko dobré a ako by vám povedali na ostrove Montresor: “Jedzte kokosy!” 🙂
Kto som (…nie som)
Milí čitatelia!
Pri každom článku je uverejnené aj meno autora, niektorí nás poznáte lepšie, pre iných sme pomerne neznámi. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sme sa rozhodli zakomponovať do posledného čísla predstavenie redakčnej rady. A keďže moji “ kolegovia“ už na svojej tvorbe pracujú, aj ja sa podelím o pár faktov.
S tvorbou v časopise som začala už prvom ročníku. Ten bol však značne obmedzený Covidom a tým pádom možno ani tak o našej tvorbe nebolo počuť. Preto som uvažovala, že skúsim v druhom ročníku niečo iné, konkrétne event agentúru alebo sociálnu prácu. Niekedy v júni však za mnou prišla pani učiteľka Šuchová a pýtala sa, či by som predsa len v časopise nechcela pokračovať, aj keď predmet prevezme nová učiteľka. A ja som zmenila názor, veď vyskúšam. Osobne si myslím, že to bolo správne rozhodnutie. A tak som sa v druhom ročníku ocitla znovu na časopise.
Písanie článkov ma veľmi baví, aj keď pokladám to viac za svoje hobby. Mojou najväčšou záľubou je však čítanie. Keď môžem čítam kdekoľvek aj kedykoľvek, teda okrem vyučovania, aj keď sa mi to nie vždy darí. 😉 Rada si prečítam fantasy, aj keď mojím najobľúbenejším žánrom sú historické romány. Minulosť ma fascinuje, najmä obdobie starovekých civilizácii, neskôr aj stredoveku či revolučných časov. Osobne ma teší, keď dokážem nejakej udalosti pochopiť a spojiť si ju s tým, čo nasledovalo, vytvoriť nejakú sieť.
Okrem toho som sa začala najmä v tomto pol roku podieľať na fungovaní Parlamentu mladých Martin. Už dlhšie ma trápila otázka, aké možnosti majú mladí ľudia, nielen v Martine, jednoducho všeobecne. Zaujímavým zistením bolo, že je toho nespočetne veľa, od konferencií po tréningy či Erasmus+ programy, či dokonca tvorba vlastných projektov. Najťažšie však na tomto celom je mať okolo seba rovnako aktívnych ľudí, ale aj takých, čo majú skúsenosti a vedia vám pomôcť posunúť sa vpred, potom je to už oveľa jednoduchšie.
No a keďže v nadpise mám aj kto nie som, aj tu napíšem pár slov. Určite nie som typ, ktorého bavia vo všeobecnosti prírodovedné vedy a už vôbec nie matematika. Nie preto, že by som ju zanedbávala, skôr si myslím, že jej za tento školský rok venujem najviac času, ale nenapĺňa ma.
A myslím, že je to úplne v poriadku. Máme rôzne záujmy, aktivity, ktorým sa venujeme a určite by nebolo dobré, keby nás všetkých bavilo to isté. Keby som mala uzavrieť svoje predstavovanie, vo všeobecnosti ma najmä tento školský rok naučil, že nie je možné venovať sa všetkému stopercentne. Ale radšej pracovať na tom, čo ma baví a zveľaďovať to. Aj keď si vy budete myslieť, že možno nerobíte dosť, zamyslite sa nad tým, čo ste už dokázali a čo by ste ešte len chceli.
Ahojte, moje meno je Mia.
Mám 16 rokov a chodím do triedy 2.BG. Mám 2 mladších súrodencov. Vo voľnom čase rada trávim čas vonku, či už s kamarátmi alebo s rodinou v prírode. Okrem toho rada maľujem a robím rádio-orientačný beh, tam trávim veľmi veľa času. Vďaka tomu som už bola na veľa miestach. Píšem do rubriky o knižkách, takže aj rada čítam. Najmä beletriu. S mamou si chodíme požičiavať knižky do knižnice Hany Zelinovej vo Vrútkach. Myslím si, že je výhodnejšie si požičiavať knižky v knižnici ako kupovať každý týždeň nové v kníhkupectve, aj keď je to raz za čas tiež fajn.