Výstava Prázdna stolička pripomína osudy židovských študentov Evanjelického kolegiálneho gymnázia v Prešove, ktorí museli počas 2. svetovej vojny nedobrovoľne opustiť školu. Projekt vznikol na základe pátrania učiteľov a žiakov po menách a príbehoch spolužiakov, ktorí zmizli kvôli protižidovským zákonom a nariadeniam.
Okrem historických detailov o fungovaní školy v medzivojnovom období tvorcovia výstavy zahŕňajú aj svedectvá mladých ľudí z prvej ruky, ktorým bola odopretá možnosť pokračovať vo vzdelávaní a viesť bežný život. Mnohí z nich zomreli počas transportov alebo skončili v koncentračných táboroch a už ich nikdy nikto nevidel.
Prázdna stolička v triede predstavuje stratu, ktorú nemožno nahradiť. Účelom výstavy bolo pripomenúť si, že za každým menom sa skrýval človek – priateľ, spolužiak alebo študent, ktorého život tragicky ukončila nenávisť a konflikt. Jej cieľom bolo vštepiť mladým ľuďom hodnoty tolerancie, rešpektu a nutnosti pripomínať si minulosť, aby sa predišlo opakovaniu podobných nespravodlivostí.
Nina Záborská, Sofia Pipíšková
Volám sa Sofia. Mám 15 rokov a chodím do 2.BG.
Volám sa Nina, mám 16 rokov a som žiačkou 2.BG. Pochádzam z Martina a už od malička sa venujem športu. Momentálne hrávam futbal za MŠK Žilina, ktorý je mojou najväčšou záľubou. Rada si pozriem aj futbalové zápasy, najmä FC Barcelona.
Kto som?
Volám sa Štěpán Herbrych. Chodím do 2.BG a mám 16 rokov.
S nosom v knihe
Kto som?
Meno mám Sofia, no ľudia ma poznajú ako Zofa. Chodím do 2 BG a odbilo mi už 17 rokov. Držím sa jedného pravidla – keď nemusím, nerozprávam. No so správnymi ľuďmi som plná energie a milujem, keď ich môžem rozosmiať a vyčarovať im úsmev na tvári. A toto som ja.
Ahojte, volám sa Viktória. Baví ma slovenčina a myslím si, že by ma mohlo napĺňať aj tvorenie – rada by som do školského Journalu prispievala vlastnými témami.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.