Prokrastinácia, čo to je, a prečo veľa ľudí s ňou má problém? Prokrastinácia je odkladanie vecí na neskôr, aj keď sú často urgentné. Tento zlozvyk je veľakrát spájaný hlavne s mladými ľuďmi. Popravde, s prokrastináciou zápasí skoro každý človek deň čo deň. Či ide o malé veci, ako dať si mobil na nabíjačku neskôr, lebo teraz scrollujem, alebo upratanie si izby až potom, lebo sa mi teraz nechce. Robíme to každý deň, pričom si to ani poriadne neuvedomujeme.
Prečo sme si zvykli odkladať všetko dôležité na poslednú chvíľu a namiesto toho sa rozhodneme robiť niečo, aby sme sa iba zabavili?
Nie, nie sme leniví.
Hlavný dôvod, prečo prokrastinujeme, sú práve sociálne médiá. My sme teraz zvyknutí na neustály dopamín, čím sú sociálne médiá veľkým zdrojom. Kvôli tomu, keď máme robiť niečo náučné alebo užitočné, čo nám neprináša toľko dopamínu, rozhodneme sa to spraviť neskôr. Len aby sme mohli v tomto momente byť na mobile alebo robiť niečo, čo nám prináša podobný, hoci neprirodzený dopamín.
Ďalší dosť podcenený dôvod je preťaženie alebo burnout. Podľa výskumov zažíva veľká časť Gen Z vysoký stres a známky vyhorenia už v mladom veku. Máme veľa povinností už veľmi skoro a hlavne sa od nás veľmi veľa očakáva. Často sa aj vystresujeme len kvôli nepotrebným veciam na sociálnych sieťach. Potom riešime irelevantné veci online namiesto relevantných v realite. Niekedy je naozaj dôležité si uvedomiť, že online môžeme byť hocikedy, ale mali by sme hlavne dbať na povinnosti a aktivity v realite.
Tiež to, čo je veľkým dôvodom našej prokrastinácie, je pocit, že stále máme viac času nazvyš. Pravda je zdrvujúca, ale čas sa naozaj míňa rýchlo, hlavne vtedy, keď scrollujeme a z ničoho nič sme stratili pol hodinu, ktorú sme mohli venovať niečomu užitočnému.
Gen Z teda neprokrastinuje kvôli tomu, že by bola lenivá. Je veľa ovplyvňujúcich vonkajších faktorov, ktoré predošlé generácie nezažili. Preto tak dobre ani nechápu, pod akým tlakom naozaj sme. Ale ak si z tohto článku máte niečo zobrať, tak nech to je uvedomenie si, že čas je naozaj obmedzený a nikdy neviete, kedy môže prísť ku koncu… čiže skúste sa prekonať a tráviť čas viac zmysluplne.
Ahojte, volám sa Viktória. Baví ma slovenčina a myslím si, že by ma mohlo napĺňať aj tvorenie – rada by som do školského Journalu prispievala vlastnými témami.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Meno mám Sofia, no ľudia ma poznajú ako Zofa. Chodím do 2 BG a odbilo mi už 17 rokov. Držím sa jedného pravidla – keď nemusím, nerozprávam. No so správnymi ľuďmi som plná energie a milujem, keď ich môžem rozosmiať a vyčarovať im úsmev na tvári. A toto som ja.
Volám sa Štěpán Herbrych. Chodím do 2.BG a mám 16 rokov.
Kto som?
Kto som?
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.
Volám sa Nina, mám 16 rokov a som žiačkou 2.BG. Pochádzam z Martina a už od malička sa venujem športu. Momentálne hrávam futbal za MŠK Žilina, ktorý je mojou najväčšou záľubou. Rada si pozriem aj futbalové zápasy, najmä FC Barcelona.
Volám sa Sofia. Mám 15 rokov a chodím do 2.BG.
S nosom v knihe