Byť online a doma. Tak by som zhrnula minulý školský rok. Osem mesiacov je dlhá doba. Veľa nám zobrala, ale niečo nám aj dala. Nemohli sme byť so svojimi spolužiakmi, kamarátmi, učiť sa v škole. Jednoducho zažiť ten typický školský život. Ale taktiež nás veľa učila. Ako byť trpezlivý, pretože to bolo kľúčové, ako riešiť problémy za pochodu a ako nestrácať vieru či nádej. Asi nikto z nás nečakal, že to potrvá tak dlho. Prišli sme o zážitky, akcie, no skúsili sme si, aké je to byť sám a prejsť kadečím. Ale aj to sú nenahraditeľné skúsenosti, medzi ktorými boli pekné aj menej šťastné momenty. Nechcem však písať o minulosti, aj keď hovorí sa, že tá sa opakuje. Teraz už beží ďalší školský rok. Opäť sú nejaké triedy v karanténe, ydá, že to nemá konca. Veľa vecí sa komplikuje a mení. naydávam sa však, že je v tom väčší poriadok ako minulý rok, kedy sme sa zo dňa na deň ocitli doma. Rozumiem, že mnohí sú za takúto príležitosť aj radi, avšak spomeňte si na všetky výhody, ktoré ponúka škola a učenie sa v nej.
Mnohí mi však môžu odporovať, že práve online má svoje výhody. Priznávam, aj ja som ich niekoľkokrát využila, ale okrem toho v tom až také plusy nevidím. Moja bývalá triedna učiteľka nám raz povedala, že je úplne jedno, či si pomáhame navzájom a odpisujeme, aj tak nás to časom dobehne. Vtedy som nechcela veriť, teraz musím priznať, že mala pravdu. Preto je mojím posledným želaním, aby sme boli opäť doma, pretože mi to ako študentke nič neuľahčilo, naopak skomplikovalo. Predmety ako matematika, fyzika či chémia sa nedajú veľmi vysvetliť online. Len si spomeňte, aké je lepšie ísť priamo za učiteľom a požiadať ho, aby vám pomohol, aby ste sa ho mohli spýtať, čomu nerozumiete. Kontakt s ľuďmi vám nenahradí žiadna technológia. Ani pre mňa ako introverta to nebolo jednoduché. 🙂 Je pravda, že nie som veľmi spoločenský typ, avšak aj mne všetko po pár mesiacoch liezlo na nervy. Záchranu poskytovali len seriály na Netflixe a knihy, vďaka ktorým som sa mohla ponoriť do iného, krajšieho a spravodlivejšieho sveta. Pre niekoho sa stala hudba, písanie alebo iné akýmsi hnacím motorom dopredu. Nepochybne na nás čakajú ťažké skúšky a prekážky, ktoré môžeme zvládnuť jedine spoločne.
Verím, že na konci toho všetkého aj spoločné aktivity v kruhu ľudí, ktorých máme radi. Nehľadajme možnosti, ako to nejde, ale naopak, ako sa to dá. Spomeňme si najmä na mesiace, kedy sme boli skoro v úplnej izolácii, teraz máme o niečo lepšie možnosti. Karanténe sa asi nevyhneme, no skúsme sa dostať cez toto náročné obdobie a tešiť sa na lepšie mesiace, ktoré na nás nepochybne čakajú. Skúsme pochopiť druhých ľudí, a aj keď nám za oknami zúri Covid, buďme vďační za každý jeden deň s ľuďmi, ktorých máme radi a veľa pre nás znamenajú.
Pre tých, ktorí nevedia kto som, volám sa Ivan, mám pätnásť rokov a teraz vám poviem niečo o sebe. Nie som moc nadaný v športe, ale pár športov som už vyskúšal. Hrám pingpong v našom dedinskom klube, veľmi ma to baví a celkom mi to aj ide. Veľmi rád čítam anglické knihy, hlavne detektívne, a knihy ktoré sa odohrávajú v inom, respektíve magickom svete, a sú o rôznych kúzlach a záhadách. Rád pozerám filmy a seriály. Medzi obľúbené seriály patrí Stranger Things a Teen Wolf.
Volám sa Richard a mám 16 rokov. Pochádzam z Turčianskych Teplíc a bývam tu odmalička. Vo voľnom čase sa rád venujem napr. pozeraniu filmov, športu alebo technológiám a vždy sa snažím učiť niečo nové. Mojím cieľom je vytvárať články, ktoré nielen informujú, ale aj inšpirujú a daju priestor ľuďom sa zamyslieť. Verim, že každá téma je zaujímavá a náučná, ak ju vieme podať správnym spôsobom.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Ahojte, volám sa Ema. Rada kreslím a maľujem, venujem sa rôznym umeleckým činnostiam, ktoré mi umožňujú vyjadriť svoju kreativitu. Umenie pre mňa znamená voľnosť a možnosť tvoriť bez hraníc. Okrem toho si užívam počúvanie hudby a čítanie kníh. Taktiež rada a často pozerám filmy či seriály, najmä tie historické alebo fantasy. Mojím najobľúbenejším seriálom je Game of Thrones.
Moje meno je Michaela Gergišáková no väčšina ma volá Michelle. Mám 15 rokov, som z 2.BG.
Volám sa Lukáš Blizniak, som žiakom II.BG a mám 15 rokov. Hrávam futbal za TJ Družstevník Dražkovce a rád ho aj pozerám, najmä FC Barcelonu. Vo voľnom čase rád chodím von s kamarátmi alebo pozerám filmy. Taktiež obľubujem hranie počítačových hier ako napríklad VALORANT.
Volám sa Matúš, no väčšina ma volá Abdul, mám 16 rokov a chodím do II.AG. Vo voľnom čase rád chodím von s kamarátmi, chodím cvičiť a samozrejme, rád hrám počítačové hry ako VALORANT a iné strieľačky. Rád aj pozerám filmy a seriály, a medzi moje obľúbené patrí Fight Club, Truman show a Dexter. Nie som najväčší fanúšik čítania a učenia, ale keď je treba, tak sa naučím. Na Journali som sa ocitol náhodou. Rád budem písať články a novinky o tejto škole.
Úprimnosť treba 🙂 Volajú ma Terka a chodím do 2.AG. Mám 15 a budem úprimná, vôbec ma nebaví písať. Z predmetov ma najviac baví asi slovenčina. Zo športov mám najradšej jazdectvo, ktorému sa aj aktívne venujem. Vo voľnom čase počúvam hudbu a som s kamarátmi. Taktiež rada pozerám filmy a seriály, hlavne fantasy.
Volám sa Matúš, mám sedemnásť rokov a som žiakom 2.AG. Rád chodím von na bajku do prírody alebo hrám basketbal s kamarátmi, s ktorými si tiež niekedy rád zahrám nejakú videohru. Medzi moje obľúbené aktivity patrí počúvanie hudby (najradšej mám rock), editovanie videí a tiež si rád pozriem nejaký film alebo seriál (rád mám Interstellar a Stranger Things). Do školského Journalu som sa dostal v rámci ZMAK-u. Nikdy som písanie článkov neskúšal, tak uvidím, ako mi to pôjde.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.
Nedočkavý Aďo
Kto som? Ani sám neviem. 🙂
Športový nadšenec
Ľudovít Šenkár
Netrpezlivý Maxim
Volám sa Andrej Janík a chodím do triedy 1. BG. Som milovníkom futbalu, pozerám ho už od mojich šiestich rokov a taktiež futbal aktívne hrávam už sedem rokov, z toho dva roky za MŠK Fomat Martin. Tých zvyšných päť rokov som hral za Attack Vrútky.
Človek
Trpezlivý Martin
Kto som?
Hrávam volejbal za Martin. Myslím si, že každý, kto ma uvidí na chodbe, si pomyslí, že hrám nejaký takýto šport, ako je volejbal alebo basketbal. Sami skúste prísť na to, prečo. Toto vám môže napovedať o tom, ako ma bavia športy. Netrúfnem si povedať, že som nejaký talent v každom športe. Celkovo športy sú moja najsilnejšia stránka. Bavilo by ma písať hlavne o športoch, ale nebránim sa ani ostatným témam.
S nosom v knihe