Fitness svet je dnes úplne iný ako kedysi. Niekedy mám pocit, že pre mladých ľudí sa stal niečím viac než len cvičením, je to priestor, kde sa učíme disciplíne, sebavedomiu a pravidlám, ktoré sa nám v bežnom živote občas strácajú. Myslím si a všímam si, že fitness sa v našej generácií dosť rozšíril — je to šport ktorý je individuálny.
V mojom veku veľa dievčat a chalanov rieši, ako vyzerajú, čo si o nich myslia ostatní a či zapadajú. A práve fitko je čudným spôsobom miesto, kde sa tieto obavy dajú vypnúť. Každý tam maká na sebe, nikto sa nestará o to, kto je začiatočník, pokročilý. Je jedno, či niekto otvára dvere do šatne vo fitku len prvýkrát, alebo je už tak pokročilý že sa pripravuje na súťaž—všetci tam máme svoj dôvod a svoju cestu.
Ja sama sa venujem bodybuildingu a pripravujem sa na bikini ICN, takže vidím aj tú náročnejšiu stránku fitness sveta. Niekedy je to drina, niekedy únava a občas aj pochybnosti. Ale nie som jediná. Stretávam ľudí, ktorí si prechádzajú niečím podobným, či už majú 15 alebo 40. A to je na tom krásne, že každý má iný cieľ, ale všetci sa snažíme byť lepší, než sme boli včera.
Fitness nás učí veci, ktoré sa v školských učebniciach nepíšu—trpezlivosť, konzistentnosť, schopnosť nevzdať sa len preto, že výsledky nejdú hneď. A hlavne, učí nás mať rešpekt voči vlastnému telu, nie ho trestať.
Nie je to len o dokonalých postavách na internete. Je to o skutočných ľuďoch, ktorí sa rozhodli pre zdravší a silnejší životný štýl. A či už človek cvičí pre radosť, pre zdravie alebo pre súťaž, fitness svet má miesto pre každého.
A možno práve preto ma tak baví, lebo je to svet, kde sa neporovnávame s ostatnými, ale so svojím včerajším ja.