Fitness – cesta k sebe samému

Fitness svet je dnes úplne iný ako kedysi. Niekedy mám pocit, že pre mladých ľudí sa stal niečím viac než len cvičením, je to priestor, kde sa učíme disciplíne, sebavedomiu a pravidlám, ktoré sa nám v bežnom živote občas strácajú. Myslím si a všímam si, že fitness sa v našej generácií dosť rozšíril — je to šport ktorý je individuálny.

V mojom veku veľa dievčat a chalanov rieši, ako vyzerajú, čo si o nich myslia ostatní a či zapadajú. A práve fitko je čudným spôsobom miesto, kde sa tieto obavy dajú vypnúť. Každý tam maká na sebe, nikto sa nestará o to, kto je začiatočník, pokročilý. Je jedno, či niekto otvára dvere do šatne vo fitku len prvýkrát, alebo je už tak pokročilý že sa pripravuje na súťaž—všetci tam máme svoj dôvod a svoju cestu.

Ja sama sa venujem bodybuildingu a pripravujem sa na bikini ICN, takže vidím aj tú náročnejšiu stránku fitness sveta. Niekedy je to drina, niekedy únava a občas aj pochybnosti. Ale nie som jediná. Stretávam ľudí, ktorí si prechádzajú niečím podobným, či už majú 15 alebo 40. A to je na tom krásne, že každý má iný cieľ, ale všetci sa snažíme byť lepší, než sme boli včera.

Fitness nás učí veci, ktoré sa v školských učebniciach nepíšu—trpezlivosť, konzistentnosť, schopnosť nevzdať sa len preto, že výsledky nejdú hneď. A hlavne, učí nás mať rešpekt voči vlastnému telu, nie ho trestať.

Nie je to len o dokonalých postavách na internete. Je to o skutočných ľuďoch, ktorí sa rozhodli pre zdravší a silnejší životný štýl. A či už človek cvičí pre radosť, pre zdravie alebo pre súťaž, fitness svet má miesto pre každého.

A možno práve preto ma tak baví, lebo je to svet, kde sa neporovnávame s ostatnými, ale so svojím včerajším ja.