Spaľovač mŕtvol (v divadle)

od autora:

Autorka recenzia: Terézia Smiešková, 2.AG

Divadelná hra Spaľovač mŕtvol na doskách Slovenského komorného divadla podľa rovnomennej predlohy Ladislava Fuksa. Novela bola v roku 1968 sfilmovaná.

Novela sa odohráva v Prahe v tridsiatych rokoch 20. storočia a sleduje, ako ľudia menia svoje myslenie pod vplyvom nacizmu. Hlavnými témami sú vplyv ideológie na ľudí a koncept smrti. Príbeh sa zameriava na psychológiu postáv a odmieta jednoduchý pohľad na svet. Hlavná dejová línia sleduje vraždu, ktorej motivácia súvisí s ideológiou a politickým smerovaním doby. Tento literárny žáner, známy ako druhá vlna vojenskej prózy, sa snaží hlbšie pochopiť psychológiu a morálne dilemy ľudského správania s menším odstupom od konca druhej svetovej vojny.

Spracovanie divadelného diela, ktoré trvalo 110 minút, sa mi veľmi páčilo. Táto divadelná hra vo mne vyvolala trošku dojem úzkosti a strachu, ktorý aj mala. Vyvolala taktiež veľa rôznych myšlienok na zamyslenie, priblížila mi viacej nacizmus a taktiež mi ukázala, ako vedia byť ľudia necitliví, aj keď ide o vlastnú rodinu. Ľudia celkovo myslia vo veľkom iba na seba a spravia hocičo kvôli svojmu menu.

Prejavy hercov ma veľmi nadchli a zaujali na divadelnej scéne. Bola som trošku zaskočená, keď som si na javisku našla svojich dvoch známych, čo mi dodalo ešte väčšiu radosť pri sledovaní predstavenia. Ich výkony ma nadchli a nevedela som odtrhnúť oči od ich hry. Bolo úžasné vidieť, ako sa vžijú do svojich postáv a prinášajú emócie do hry. Ich talent a vášeň pre herectvo ma naozaj očarili. Divadelná atmosféra a energia, ktorú celkovo všetci herci vytvárali na pódiu, ma naozaj zaujala a zanechala vo mne silný dojem. 

Uplne ma pohltilo prostredie a kulisy. Bolo to fascinujúce spojenie industriálneho a vojnového dizajnu, ktoré vytváralo jedinečnú atmosféru a dojem. Priestor bol plný histórie a nostalgických pocitov, až som sa cítila, akoby som sa ocitla v inom čase a mieste. Kulisový návrh bol veľmi dobre premyslený a perfektne zapadol k atmosfére predstavenia. Najviac sa mi páčili koľajnice na zemi, ktoré slúžili na viacero úloh, zrkadlo v rakve vďaka ktorému bolo vidieť dnu na „mŕtvolu“ a plastovú, obrovskú, priehľadnú kocku v ktorej sa odohávalo mnoho scén. Celková estetika divadelného priestoru ma úplne pohltila a dodala predstaveniu ďalšiu vrstvu autenticity a emócií. Bolo to pre mňa nezabudnuteľné zážitok sledovať divadelné predstavenie v takomto špeciálnom a atmosférickom prostredí.

Príbeh o Kopfrklinglovi je akoby zrkadlom, ktoré nás núti zamyslieť sa nad vlastnými vnútornými konfliktmi a zápasmi so životom a smrťou. Fuksov príbeh o spaľovačovi mŕtvol je jedinečným pohľadom do duše človeka na pokraji zrútenia a hľadaní ľudskej podstaty v krutosti a temnote. Temné a mystické prostredie, náhľad do tajuplného a nečistého sveta, ktorý stvára Kopfrkingel so svojimi vnútornými démonmi. Každá scéna Fuksovej novely je preniknutá atmosférou napätia a psychologickej intenzity, ktorá neopustí diváka ani po dopozeraní hry. Spalovač mŕtvol je dielom, ktoré načrtáva nielen individuálny príbeh pána Kopfrkingla, ale aj širší kontext existenciálnych otázok a reflexie nad morbídnym aspektom ľudskej existencie. Túto divadelnú hru by som odporučila všetkým, ktorí sa zaoberajú takýmito myšlienkami. (Len opatrne v prípade citlivejšej povahy.)