Z východu na západ. Tak viedla trasa tohtoročnej edície najväčších cyklistických pretekov na Slovensku – Okolo Slovenska. Nechýbali najväčšie svetové cyklistické tímy s najlepšími jazdcami.
Cyklisti počas piatich dní šliapali do pedálov, bicyklovali naprieč Slovenskom. Preteky štartovali v Košiciach 13.9.2023 a končili v Púchove 17.9.2023. Novinkou tohtoročnej edície Okolo Slovenska bola zmena programu prvej etapy. Po minulé roky preteky štartovali krátkym prológom. No tento rok však nastala zmena a v prvý deň čakala cyklistov klasická etapa.
Nechýbali zvučné mená
Zložením tímu ako na legendárnej Tour de France sa u nás prezentovalo francúzske zoskupenie Groupama FDJ. Lákadlom pre fanúšikov cyklistiky bola práve ich najväčšia hviezda, ktorou nebol nik iný ako legendárny Thibaut Pinot. No nebol jediným zvučným menom tohto francúzskeho tímu. Úspešne mu sekundovali hviezdy ako Davide Gaudu a Stefan Küng. Ďalšie mená svetovej cyklistiky priviezol na Slovensko tím Soudal – Quick Step, ktorý zastupovali hviezdy ako Kasper Asgreen, Tim Merlier či Rémi Cavagna. Známe meno nechýbalo ani tímu Jumbo Visma. Po roku opäť zavítal na Slovensko Koen Bouwman. Druhú účasť na pretekoch Okolo Slovenska si pripísal holandský šprintér Cees Bol z tímu Astana.
Dominancia tímu Soudal Quickstep
Tento ročník pretekov si isto zapamätá tím Soudal – Quick Step. Bola to práve vlčia svorka, ktorá ovládla všetko, čo mohla. Vyhrali všetkých 5 etáp. Znamená to, že žltý dres pre najlepšieho jazdca putoval do tejto stajne a konkrétne si ho vybojoval Francúz Rémi Cavagna. Jeho tímový kolega, minuloročný majster Belgicka, Tim Merlier vyhral v šprintérskej súťaži a získal zelený dres. Jedine tím Jumbo Visma, dokázal narušiť ich jednoznačnú dominanciu. Najlepším pretekárom do 23 rokov sa stal Colby Simmons a najlepší vrchár bol Milan Vader práve z Jumba. Najlepším Slovákom sa stal Lukáš Kubiš z Dukly Banská Bystrica. Celkové poradie tímov vyhral zaslúžene Soudal – Quick Step.
Účasť redakcie JOURANLU na Okolo Slovenska
Na tomto ročníku nechýbala ani redakcia nášho Journalu. Opäť po roku som sa vybral do terénu. V húfe s redaktormi viacerých internetových a printových redakcií som sa predieral štartovým poľom. Po minuloročnej skúsenosti v pozícií akreditovaného novinára som sa už v dave novinárov pohyboval s výrazne väčšou istotou. Napriek mojej redaktorskej neskúsenosti som sa snažil využiť svoj najväčší tromf a to moje jazykové schopnosti. Preto som väčšinu času trávil v rozhovoroch so zahraničnými jazdcami a riaditeľmi tímov. Naši novinárov sa venovali predovšetkým česko-slovenským jazdcom, a tak som mal dostatok času na neformálne rozhovory so zahraničnými účastníkmi. O to viac ma táto činnosť zaujala, nakoľko som začal s pretekaním práve v cestnej cyklistike v kategórii mužov. O to si túto možnosť viac cením, nakoľko k radám od osobností svetovej cyklistiky sa nedostanete len tak. Ďalším tromfom tohtoročnej edície bol dojazd tretej etapy, v ktorej pretekári pretínali cieľovú pásku takmer priamo pred vchodom do našej školy. Na túto etapu som sa mimoriadne tešil. Aj kvôli tomu, že končila v Martine, ale aj z dôvodu, že sa mi podarilo zabezpečiť si jazdu s pelotónom. Nie, nepretekal som, hoci v budúcnosti sa o to budem usilovať. Ako akreditovaný novinár som si vybavil účasť v sprievodnom vozidle.
3. etapa s finišom pred vchodom našej školy
V piatok 15.9.2023 ráno som sa zviezol do Ružomberka, kde tretia etapa štartovala. Štart pretekov musel byť o 25 minút posunutý, nakoľko americký tím Human Powered Health „bol o deň popredu“. V ich tíme nastal organizačný zmätok, a preto namiesto štartu z Ružomberka, plánovali štartovať z Prievidze. Na ich smolu bol štart v Prievidzi naplánovaný až na sobotu. Preto museli organizátori posunúť štart pretekov, v opačnom prípade by bol americký tím diskvalifikovaný z pretekov. A ako sa hovorí, že všetko zlé je na niečo dobré, tak som túto časovú rezervu využil na realizáciu krátkeho rozhovor s Jasperom Haestom, víťazom minuloročnej poslednej etapy.
Jasper, ako sa cítiš opäť po roku na Slovensku?
Na Slovensko mám veľmi dobré spomienky z minulého roka. Páči sa mi krajina, priateľskí ľudia aj samotné preteky. Teší ma veľký počet fanúšikov na štartoch, množstvo ľudí popri trati aj v cieľových mestách.
Aký máte tímový plán na dnešnú etapu?
Budeme sa snažiť udržať pelotón pohromade až na posledný kopec. V ňom chcem zaútočiť a pokúsiť sa opäť dosiahnuť dobrý výsledok.
Ak sa tebe alebo nikomu z tímu nepodarí zaútočiť a bude sa šprintovať o víťazstvo. Kto bude lídrom do šprintu, ak by nastal tento scenár?
Naším najrýchlejším jazdcom z tímu je Daan (Van Sintmaartensdijk). Na neho vždy ideme v hromadných šprintoch. Ak je to len trochu možné, snažíme sa dodržať tímovú stratégiu určenú pred každou etapou. Ale ako som už povedal, pár kilometrov pred cieľom je ťažký kopec, takže musíme byť vpredu a uvidíme, čo nastane.
Z môjho pohľadu
Pre mňa sa 3. etapa začala 10 minút pred posunutým štartom etapy. Nasadol som do VIP auta k bývalému reprezentantovi Československa v cestnej cyklistike Antonovi Novosadovi. Etapa smerovala z Ružomberka cez Lúčky, Dolný Kubín, Oravský Podzámok, Babín, Zázrivú, Krpeľany, Turčiansku Štiavničku, Dražkovce až do Martina. Po príjazde do Martina sa však vstupovalo na okruh, ktorý začínal pred vchodom do našej školy. Odtiaľ pelotón prechádzal cez centrum smerom na Košťany nad Turcom a odtiaľ do Belej. Tu na pretekárov čakalo cyklistické peklo. Kopec, ktorý má v cyklistickom žargóne názov “Mur de Belá“. Ako pretekár viem povedať, že je to skutočné peklo. Kopec nie je dlhý, má len 1,2 kilometra, no priemerný sklon je až 9,1 % a výškové prevýšenie je 109 metrov. Profíci ho “preleteli“ za rovné 3 minúty. Je to jeden z kopcov, ktoré ako jazdec so špecializáciou na hromadné šprintové dojazdy neznášam. Pre porovnanie, môj najlepší čas na ňom je 4:50 minúty.
Po kopci sa vytvoril únik pár jazdcov, ktorí vydržali v nasadenom tempe až do Martina. Pred vchodom do našej školy sa rozhodovalo v šprinte tejto skupinky. Z víťazstva sa napokon tešil Talian Andrea Bagioli. Druhý preťal pásku ďalší Talian Michele Gazzoli. Miesto na stupni víťazov 3. etapy doplnil švajčiarsky cyklista Stefan Küng. Dá sa povedať, že v Martine nastal cyklistický boom. Takmer celý martinský okruh bol lemovaný divákmi popri ceste.
Po skončení etapy som požiadal o rozhovor bronzového z tretej etapy, bývalého majstra Európy v časovke jednotlivcom Stefana Künga.
Mr. Küng, aký ste mal pocit z etapy?
Etapa nám vyhovovala. Bolo príjemné počasie. Všetko klapalo, ako sme si stanovili. A množstvo fandiacich ľudí popri trati nám dodávalo síl. Takže pocity sú fakt skvelé.
Kde nastali rozhodujúce chvíle počas etapy?
Profil etapy nám vyhovoval a vedeli sme, že pretek sa bude lámať na poslednom kopci približne 12 kilometrov pred cieľom. Preto sme sa v tomto stúpaní snažili nastupovať a urobiť to konkurentom pokiaľ možno čo najviac ťažké ako to šlo. Tímoví kolegovia šli vo vysokom tempe. Po poslednom kopci nasledoval zjazd a za ním ešte jeden malý kopec, kde som si nastúpil spolu s Bagiolim. Z pochopiteľných dôvodov on nespolupracoval, nakoľko mal pri sebe držiteľa žltého dresu – Rémiho Cavagnu. Ostatní dvaja jazdci v úniku tiež moc nechceli striedať. Bolo to celkom blbé, ale spravil som všetko, čo bolo v mojich silách, aby som etapu vyhral. Chcel by som sa ešte poďakovať mojich tímovým kolegom za super prácu v poslednom kopci.
Akú stratégiu zvolíte do posledných dvoch etáp?
Profil zvyšných dvoch etáp je mierne kopcovitý, avšak ťažšie sú v oboch etapách ďaleko pred finišom, čo nám veľmi nevyhovuje. Nechcem zbytočne míňať sily nakoľko idem na majstrovstvá Európy po pretekoch Okolo Slovenska. Radi by sme však urobili dobrý výsledok a potešili našich fanúšikov, ktorých podporu cítime aj na tomto podujatí. Budeme sa snažiť a uvidíme deň po dni, čo sa nám ako tímu podarí. V každom prípade toto podujatie považujem za výbornú prípravu na majstrovstvá Európy.
Finálna etapa
Ja som ešte navštívil mesto finálového dojazdu, ktorým bol už vyššie spomínaný Púchov. Túto etapu vyhral Kasper Asgreen a tak len spečatil dominanciu vlčej svorky Soudal – Quick Step na tohtoročnom ročníku Okolo Slovenska.
67. ročník Okolo Slovenska by som ohodnotil veľmi pozitívne, čo sa týka účasti svetových cyklistov, profesionality organizátorov, ako aj veľkého záujmu verejnosti. Chcel by som sa poďakovať pani Ďurkovej zo Slovenského zväzu cyklistiky za možnosť akreditácie na túto vydarenú akciu.
Ako Martinčan by som sa potešil, keby bol Martin pravidelne buď štartovým, alebo dojazdovým mestom pretekov Okolo Slovenska. Turiec ponúka mimoriadne atraktívny profil tratí, nádhernú prírodu a silnú fanúšikovskú základňu potrebnú na usporiadanie takýchto pretekov.
Foto: Miroslav Bielický
Ďalšia fotodokumentácia
Pre tých, ktorí nevedia kto som, volám sa Ivan, mám pätnásť rokov a teraz vám poviem niečo o sebe. Nie som moc nadaný v športe, ale pár športov som už vyskúšal. Hrám pingpong v našom dedinskom klube, veľmi ma to baví a celkom mi to aj ide. Veľmi rád čítam anglické knihy, hlavne detektívne, a knihy ktoré sa odohrávajú v inom, respektíve magickom svete, a sú o rôznych kúzlach a záhadách. Rád pozerám filmy a seriály. Medzi obľúbené seriály patrí Stranger Things a Teen Wolf.
Volám sa Richard a mám 16 rokov. Pochádzam z Turčianskych Teplíc a bývam tu odmalička. Vo voľnom čase sa rád venujem napr. pozeraniu filmov, športu alebo technológiám a vždy sa snažím učiť niečo nové. Mojím cieľom je vytvárať články, ktoré nielen informujú, ale aj inšpirujú a daju priestor ľuďom sa zamyslieť. Verim, že každá téma je zaujímavá a náučná, ak ju vieme podať správnym spôsobom.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Ahojte, volám sa Ema. Rada kreslím a maľujem, venujem sa rôznym umeleckým činnostiam, ktoré mi umožňujú vyjadriť svoju kreativitu. Umenie pre mňa znamená voľnosť a možnosť tvoriť bez hraníc. Okrem toho si užívam počúvanie hudby a čítanie kníh. Taktiež rada a často pozerám filmy či seriály, najmä tie historické alebo fantasy. Mojím najobľúbenejším seriálom je Game of Thrones.
Moje meno je Michaela Gergišáková no väčšina ma volá Michelle. Mám 15 rokov, som z 2.BG.
Volám sa Lukáš Blizniak, som žiakom II.BG a mám 15 rokov. Hrávam futbal za TJ Družstevník Dražkovce a rád ho aj pozerám, najmä FC Barcelonu. Vo voľnom čase rád chodím von s kamarátmi alebo pozerám filmy. Taktiež obľubujem hranie počítačových hier ako napríklad VALORANT.
Volám sa Matúš, no väčšina ma volá Abdul, mám 16 rokov a chodím do II.AG. Vo voľnom čase rád chodím von s kamarátmi, chodím cvičiť a samozrejme, rád hrám počítačové hry ako VALORANT a iné strieľačky. Rád aj pozerám filmy a seriály, a medzi moje obľúbené patrí Fight Club, Truman show a Dexter. Nie som najväčší fanúšik čítania a učenia, ale keď je treba, tak sa naučím. Na Journali som sa ocitol náhodou. Rád budem písať články a novinky o tejto škole.
Úprimnosť treba 🙂 Volajú ma Terka a chodím do 2.AG. Mám 15 a budem úprimná, vôbec ma nebaví písať. Z predmetov ma najviac baví asi slovenčina. Zo športov mám najradšej jazdectvo, ktorému sa aj aktívne venujem. Vo voľnom čase počúvam hudbu a som s kamarátmi. Taktiež rada pozerám filmy a seriály, hlavne fantasy.
Volám sa Matúš, mám sedemnásť rokov a som žiakom 2.AG. Rád chodím von na bajku do prírody alebo hrám basketbal s kamarátmi, s ktorými si tiež niekedy rád zahrám nejakú videohru. Medzi moje obľúbené aktivity patrí počúvanie hudby (najradšej mám rock), editovanie videí a tiež si rád pozriem nejaký film alebo seriál (rád mám Interstellar a Stranger Things). Do školského Journalu som sa dostal v rámci ZMAK-u. Nikdy som písanie článkov neskúšal, tak uvidím, ako mi to pôjde.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.
Nedočkavý Aďo
Kto som? Ani sám neviem. 🙂
Športový nadšenec
Ľudovít Šenkár
Netrpezlivý Maxim
Volám sa Andrej Janík a chodím do triedy 1. BG. Som milovníkom futbalu, pozerám ho už od mojich šiestich rokov a taktiež futbal aktívne hrávam už sedem rokov, z toho dva roky za MŠK Fomat Martin. Tých zvyšných päť rokov som hral za Attack Vrútky.
Človek
Trpezlivý Martin
Kto som?
Hrávam volejbal za Martin. Myslím si, že každý, kto ma uvidí na chodbe, si pomyslí, že hrám nejaký takýto šport, ako je volejbal alebo basketbal. Sami skúste prísť na to, prečo. Toto vám môže napovedať o tom, ako ma bavia športy. Netrúfnem si povedať, že som nejaký talent v každom športe. Celkovo športy sú moja najsilnejšia stránka. Bavilo by ma písať hlavne o športoch, ale nebránim sa ani ostatným témam.
S nosom v knihe