Autorka recenzie: Ema Štilcová, II.BG
(Obsahuje spojlery.) Film z roku 2019, podľa knihy Donny Tart.
Film začína scénou rozbombardovaného múzea. Hlavná postava Theo sa zobudil z bezvedomia. Muž vedľa neho mu počas smrti daroval prsteň a v panike Theo ukradol jeden obraz. Jeho matka, s ktorou išiel do múzea, sa po pár hodinách stále nevrátila domov a až po telefonáte s detskými službami sa Theo dozvedel, že pri výbuchoch v múzeu zomrela. Na prsteni bola adresa, ktorú sa rozhodol navštíviť, a našiel obchod so starožitnosťami. Mužovi, ktorý mu otvoril dvere, prsteň nechal a odsťahoval sa k svojmu otcovi, ktorý ich opustil, keď bol malý. V novom meste spoznal ruského chlapca Borisa. Začali spolu chodiť von a zo slušného chlapca so samými jednotkami sa stal úplný opak. Vplyvom Borisa sa Theo naučil kradnúť, biť, prestal chodiť do školy, začal piť a brať otcove drogy. Takto strávil mesiace, kým sa nerozhodol utiecť naspäť do New Yorku. Boris ho nechal odísť samého, no so sľubom, že za ním za pár dní príde.
O 8 rokov neskôr stretol na prechode Borisa, ktorý za ním nikdy neprišiel. Sadli si spolu do neďalekého baru a Boris sa mu priznal, že mu obraz pred rokmi ukradol a stratil. Theo sa okamžite rozbehol skontrolovať a zistil, že posledné roky schovával len obyčajnú knihu obalenú páskou. V šoku padne na zem a plače. Koniec.
Nikdy som nechápala, prečo Theovi na obraze tak záležalo, preto som sa rozhodla prečíta knihu. Len po prvých pár kapitolách sa môj názorná film úplne zmenil. Po pozretí som mu dala hodnotenie tak 4.2 /5, teraz by nedostal ani 2.5/5. Obraz ukradol, lebo bol jeho matky obľúbený a bol jediným dôvodom, prečo v ten deň v múzeu zomrela. Pred odchodom sa chcela na obraz pozrieť ešte poslednýkrát a Thea nechala v miestnosti, ktorá bola neskôr najmenej zasiahnutá výbuchmi. Počas nasledujúcich rokov Theo trpel neustálym pocitom úzkosti a viny z krádeže. Ale obraz bol jeho jediná vec, čo mu pripomínala matku, keďže jeho otec vyhodil všetky veci po jej smrti a byt, v ktorom spolu bývali, bol zbúraný. Film taktiež skončil asi v 2/3 knihy. Dej pokračuje ešte veľmi zaujímavými a dôležitými udalosťami. Po stretnutí v bare Boris presvedčil Thea na misiu získať obraz spať, čo však vyvrcholilo strieľačkou, pri ktorej Theo skončil s krvou na jeho rukách a neskôr sa pokúsil o samovraždu.
Film ani trochu nedokázal zachytiť dôležité pocity a napriek tomu, že má tri hodiny, vynechal väčšinu udalostí, ktoré zasiahli Theov život.
Nedočkavý Aďo
Kto som? Ani sám neviem. 🙂
Športový nadšenec
Ľudovít Šenkár
Netrpezlivý Maxim
Pre tých, ktorí nevedia kto som, volám sa Ivan, mám štrnásť rokov a teraz vám poviem niečo o sebe. Nie som moc nadaný v športe, ale pár športov som už vyskúšal. Hrám pingpong v našom dedinskom klube, veľmi ma to baví a celkom mi to aj ide. Veľmi rád čítam anglické knihy, hlavne detektívne, a knihy ktoré sa odohrávajú v inom, respektíve magickom svete, a sú o rôznych kúzlach a záhadách. Rád pozerám filmy a seriály. Medzi obľúbené seriály patrí Stranger Things a Teen Wolf.
Volám sa Andrej Janík a chodím do triedy 1. BG. Som milovníkom futbalu, pozerám ho už od mojich šiestich rokov a taktiež futbal aktívne hrávam už sedem rokov, z toho dva roky za MŠK Fomat Martin. Tých zvyšných päť rokov som hral za Attack Vrútky.
Človek
Trpezlivý Martin
Kto som?
Hrávam volejbal za Martin. Myslím si, že každý, kto ma uvidí na chodbe, si pomyslí, že hrám nejaký takýto šport, ako je volejbal alebo basketbal. Sami skúste prísť na to, prečo. Toto vám môže napovedať o tom, ako ma bavia športy. Netrúfnem si povedať, že som nejaký talent v každom športe. Celkovo športy sú moja najsilnejšia stránka. Bavilo by ma písať hlavne o športoch, ale nebránim sa ani ostatným témam.
S nosom v knihe