Na pár dní v Paríži

Autorka: Zuzana Novotná, V.BG

Paríž, mesto lásky a svetla. Pre mnohých je toto francúzske mesto miestom snov, iní ho považujú za preceňované a môžeme sa stretnúť aj s takými, ktorí mohli pred samotnou návštevou rozmýšľať o Paríži pozitívne, ale ich názor sa zmenil krátko po návšteve. Takúto situáciu ľudia nazývajú takzvaným „parížskym syndrómom“. Jedná sa o sklamanie návštevníka, keď návšteva Paríža nenaplní jeho očakávania a predstavy, čo pri ročnom počte turistov, ktorý dosahuje 30 miliónov, nie je nič nezvyčajné .
V lete 2022 som mala vďaka programu DiscoverEU Interrail možnosť navštíviť Paríž, prejsť si jeho najznámejšie pamiatky a urobiť si o meste vlastný názor. Aký teda je?

Paríž sme zastihli v poslednom augustovom týždni, kedy bolo vonku ešte stále príjemne teplo, čo sme veľmi ocenili pri prechádzaní sa jeho ulicami, popri Seine alebo sedení v parkoch, čo bola jedna z mojich najobľúbenejších aktivít. Denne sme prešli cez 20 km a to aj napriek tomu, že sme sa na niektoré miesta dopravovali verejnou dopravou, pretože samozrejme nie všetky pamiatky sú situované na jednom mieste. V takomto prípade určite nezaškodí spraviť si aspoň aký-taký prehľad o konkrétnych lokáciách vyhliadnutých miest a vyhnúť sa tak opakovanému chodeniu hore dole po celom meste. Nám plánovanie veľmi pomohlo, no stalo sa nám aj, že sme práve vďaka náhodnému preskúmavaniu bez konkrétneho cieľa našli tie najzaujímavejšie miesta.

Asi najznámejším symbolom Paríža je Eiffelova veža. Známa ako Eiffelovka, ani ona nemohla chýbať na našom zozname. My osobne sme sa ju rozhodli ísť pozrieť večer, čo sa neskôr ukázalo ako veľmi dobrá voľba. V najbližšom malom supermarkete sme si po ceste kúpili rôzne jedlá na náš večerný piknik, rozložili sa na trávniku pred vežou a čakali, kým hodiny odbijú celú. Každú hodinu od zotmenia

sa totiž veža v hodinových intervaloch rozsvieti na 5 minút a „odprezentuje“ sa tak v naozaj najlepšom svetle. Musím povedať, že sledovať v teplý večer blikajúcu Eiffelovku bol jeden z najlepších momentov celého výletu a zrejme pre nás aj omnoho obohacujúcejší, ako keby sme sa pri nej len pristavili cez deň, kedy sa čaro večera vytráca.

Veľkou výhodou Paríža, ktorú sme ako študenti využili aj my, boli vstupy do múzeí, galérií a pamiatňok pre ľudí do 23 rokov zadarmo. Stačilo sa vopred zaregistrovať na vybraný termín, aby sme nemuseli čakať v rade a mohli sme si prezrieť niektoré z najznámejších svetových diel bez akýchkoľvek poplatkov, čo sme, samozrejme, veľmi ocenili. Keďže nás ale tlačil čas, navštívili sme len jedno múzeum, a to Musée de l´Orangerie, o ktorom sme sa dozvedeli cez internet. Pri návšteve Paríža chce mnoho ľudí vidieť slávnu Monu Lisu v Louvri, ktorá ale mňa veľmi úprimne nezaujímala.
Musée de l´Orangerie bol môj jasný cieľ a to práve vďaka prenádherným maľbám Clauda Moneta. Jeho séria obrazov zvaná „Water Lillies“ alebo „Lekná“ je vystavená práve v tomto múzeu, kde im je venované celé horné poschodie a určite stoja za návštevu. Mesto samotné samozrejme nie je dokonalé. Od neochotného prístupu Francúzov hovoriť po anglicky, cez zlodejov a špinu na uliciach, je z niektorých pohľadov ťažko vidieť Paríž ako vysnívané mesto. My sme napodiv mali šťastie a väčšinu času sme sa stretli s personálom, ktorý síce nehovoril vždy dobre po anglicky, no zato nám častokrát nemali žiadny problém pomôcť. Zlodeji opäť našťastie neboli na tomto výlete našim problémom, aj keď sa pritrafilo pár večerných situácií, kedy sme sa nie vždy cítili bezpečne, preto by som si hlavne počas nočných prechádzok jeho ulicami dávala veľký pozor alebo sa aspoň snažila obmedziť presúvaniu sa bez spoločnosti.
O Paríži je všeobecné známe, že to nie je lacné mesto. Cenna ranných káv sa môže pohybovať v jednej kaviarni od 2 eur až po 8 eur, len na základe toho, či si svoje raňajky dáte pri bare alebo sa usadíte pri stole. Je obtiažne nájsť decentnú reštauráciu, kde sa vám bude dať poriadne naobedovať za lacnú sumu, preto je v takom prípade najlepšie sledovať na sociálnych sietiach tipy od lokálnych obyvateľov. My sme chceli ušetriť, a tak sme svoje obedy a niekedy aj večere, riešili buď práve takýmto spôsobom, ázijskými reštauráciami, ktoré boli častokrát najlacnejšou alternatívou, alebo sme si cez deň nakúpili v supermarketoch bagety, syry a šunky a spravili si piknik v parkoch, kde boli pre všetkých porozmiestňované stoličky a lavičky.
Ešte pred výletom som narozdiel od iných od Paríža nemala veľké očakávania. Mesto ma svojou reputáciou a ohlasmi veľmi nezaujalo a sprvu mi na jeho návšteve ani veľmi nezáležo. Bolo to až keď sme sa prechádzali ulicami pri západe slnka, videli výhľady celého mesta z vrchu Víťazného oblúku a sedeli v galérii s obrazmi väčšími ako my sami, kedy sa mi mesto začalo dostávať pod kožu. A tak som sa nestala žiadnou výnimkou a ako mnoho ľudí predo mnou, aj ja som si Paríž veľmi obľúbila. Nie je populárny len tak pre nič za nič, a aj keď verím, že je na svete ešte mnoho rovnakých, ak nie lepších miest, som rada, že som mohla vidieť aspoň toto.