Už ubehol nejaký čas, odkedy do kín zavítalo pokračovanie Avatara z roku 2009, ktoré nesie názov Avatar: The Way of Water. Vopred upozorňujem, že tento film predstavuje pokračovanie príbehu o modrých vlasáčoch, a tak môžu byť tí, ktorí prvú časť nevideli, po prečítaní tejto recenzie trošku zmätení. 😉
Pre mňa osobne prvý Avatar až doteraz predstavoval absolútny vrchol v rámci CGI efektov, od jeho premiéry prešlo už neuveriteľných 13 rokov a on dokáže ešte stále udivovať tým, aký je jeho vizuál nadčasový a prepracovaný. A to o jeho pokračovaní platí niekoľkonásobne.
Avatar: The Way of Water prináša v rámci filmovej tvorby niečo, čo sme doposiaľ ešte nevideli, jeho vizuál je naozaj dych vyrážajúci a neskutočne realistický. Nedokázal som rozoznať, čo je do filmu počítačovo dorobené a čo je reálne natočené a za to patrí tvorcom obrovská poklona (najmä Jamesovi Cameronovi, pretože on každým svojím filmom doslova prekonáva seba samého).
Ale aj keď je tento film po vizuálnej stránke úplne bezchybný, jeho príbehu k dokonalosti chýba veľmi veľa. Je dosť predvídateľný, určitým spôsobom trochu kopíruje prvú časť a finále neprináša nijaké jasnejšie rozuzlenie, ale iba pripravuje pôdu pre nasledujúcu časť, ktorej by sme sa mali dočkať v roku 2024. No, ak sa človek nebude príliš sústrediť na príbeh, ale nechá sa unášať celkovou krásou tohto filmu, tak má o výnimočný filmový zážitok naozaj postarané. 🙂 (A dokonca nevadí ani to, že druhá časť Avatara má tri hodiny.)
Finálny verdikt: Svojím príbehom síce druhý Avatar neprináša nič nové, ale zato vďaka jeho vizuálu sme mohli zahliadnuť budúcnosť kinematografie a to, ako budú filmové triky vyzerať v nasledujúcich rokoch. Takisto ako prvá časť, je aj Avatar: The Way of Water prelomové dielo.
Ak by to niekoho zaujímalo, tak niečo podobné som napísal aj TU 😉.
Ahojte, volám sa Viktória. Baví ma slovenčina a myslím si, že by ma mohlo napĺňať aj tvorenie – rada by som do školského Journalu prispievala vlastnými témami.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Meno mám Sofia, no ľudia ma poznajú ako Zofa. Chodím do 2 BG a odbilo mi už 17 rokov. Držím sa jedného pravidla – keď nemusím, nerozprávam. No so správnymi ľuďmi som plná energie a milujem, keď ich môžem rozosmiať a vyčarovať im úsmev na tvári. A toto som ja.
Volám sa Štěpán Herbrych. Chodím do 2.BG a mám 16 rokov.
Kto som?
Kto som?
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.
Volám sa Nina, mám 16 rokov a som žiačkou 2.BG. Pochádzam z Martina a už od malička sa venujem športu. Momentálne hrávam futbal za MŠK Žilina, ktorý je mojou najväčšou záľubou. Rada si pozriem aj futbalové zápasy, najmä FC Barcelona.
Volám sa Sofia. Mám 15 rokov a chodím do 2.BG.
S nosom v knihe
