Na prahu Vianoc

Autor zamyslenia: Martin B. Hroboň, I.AG

Téma Vianoc je nám všetkým do istej miery jasná. Skutočne? Na prvý pohlaď možno. No, prepáčte za výraz, nestíham sa čudovať, ako sme niekedy kompletne mimo. Často hovoríme v tomto čase o tradícii. Dovoľte mi ponúknuť vám moju interpretáciu.

Čo sú Vianoce?  Obdobie kresťanského roka, keď si pripomíname narodenie Ježiša Krista. Sú to dni šťastia, pokoja a radosti, že nám Pán poslal svojho Syna. Je zvykom, že sa rodina stretne za štedrovečerným stolom. Spolu sa zíde pri vianočnom stromčeku, kde si rozdáme darčeky ako symbol najväčšieho daru, ktorý nám dal Boh.

Hlavným chodom by teda mala byť skutočnosť, že sa narodil Kristus Pán a dezertom tie darčeky, jedlo či stromček. Ako tomu rozumieť? Často sa naťahujeme za dezertom skôr, ako by sme venovali pozornosť hlavnému chodu. Alebo ešte horšie, na hlavný chod úplne zabudneme. Ja milujem dezert! Som za! Ale aby sme ho až tak veľmi pretláčali, že sa stane hlavným chodom? Naozaj? Často sa zbytočne frustrujeme nad problémami, ktoré vlastne vôbec nie sú ani reálnym problémom. Pán nás pozýva aj k tomuto radostnému dňu a hovorí: „Pokoj, o všetko už bolo postarané.” Všetko, čo nám na Vianoce stačí vedieť, je, že Pán ťa miluje. To úplne stačí. Nestíham sa čudovať, prečo sa tu rozpisujem do nemoty, keď všetko, čo stačí vedieť je to, že Pán ťa miluje.

A „naše“ sviatky môžu byť zrazu iné. Pretože vieme, že ten najlepší dar sme už dostali – Syna Pána, z lásky nám daného od Boha. Dar od niekoho, komu na tebe záleží, ktorý počúva, odpustí, povzbudí, nechá začať odznova, privíta ťa naspäť…

V mene všetkých redaktorov (a prispievateľov) Journalu Vám prajem požehnané, šťastné a pokojné Vianoce. A nezabudnite, prosím, že dezert má svoje miesto až po hlavnom chode! 😉