Autor recenzie: Jakub Záborský
Ja, legenda je hororová poviedková kniha prvýkrát vydaná v roku 1954, napísal ju americký spisovateľ Richard Matheson.
Najznámejšia poviedka z tejto knihy je rovnomenná Ja, legenda, ktorá svojou dĺžkou pripomína skôr novelu. Ostatným desiatim poviedkam teraz nebudem venovať pozornosť, aj keď väčšina z nich bola veľmi kvalitná.
Hlavnou postavou je Robert Neville, ktorý ako jediný prežil hroznú pandémiu, ktorá vyhladila veľkú časť ľudstva. Tí, ktorí nemali to šťastie zomrieť, sa premenili na krvilačné stvorenia bažiace po jeho smrti.
Dej sa odohráva vo vyľudnenom Los Angeles, kde Robert Neville počas dňa chodí na výpravy po prázdnych uliciach a počas noci sa schováva vo svojom dome s nádejou na ďalší deň monotónneho života.
Všetko sa však zmení, keď do jeho štvrti zavíta psí návštevník a pravidelne začne Roberta navštevovať. Celý príbeh sa však obráti o 180 stupňov v momente, keď sa pes už niekoľko dní nevracia a Robert ho nachádza nakazeného vírusom. V tej chvíli jeho život stratil všetok zmysel.
Vzdá Robert Neville svoj náročný boj s nemŕtvymi?
Pokúsi sa nájsť liek na nebezpečnú nákazu?
Existujú ešte nejakí iní imúnni ľudia?
To všetko sa dozviete po prečítaní úvodnej novely z knihy Ja, legenda.
Úvodnej novele prakticky nemám, čo vytknúť. Pri čítaní som mal ten správny postapokalyptický pocit…
Štýl písania mi pripomínal niektoré knihy Stephena Kinga, ale to je samozrejmé, pretože sám King tvrdí, že Richard Matheson mu poskytol najväčšiu inšpiráciu spomedzi všetkých autorov.
Ja, legenda sa tiež stala predlohou pre rovnomenný film s Willom Smithom, ktorý sa jej síce nevyrovnal, ale atmosféru vystihol rovnako dobre 🙂
Sedem zo zvyšných desiatich poviedok bolo veľmi vydarených a pri niektorých som bol skutočne vydesený. No nebolo to spôsobené samotným textom, ale skôr posolstvom, ktoré z nich bolo cítiť. A to sa v dnešných časoch nemusí podariť každému.
V dobe, kedy bola Ja, legenda prvýkrát vydaná, sa stala unikátom hororového žánru, a ja sa tomu vôbec nečudujem a určite ju odporúčam 🙂
Nedočkavý Aďo
Kto som? Ani sám neviem. 🙂
Športový nadšenec
Ľudovít Šenkár
Netrpezlivý Maxim
Pre tých, ktorí nevedia kto som, volám sa Ivan, mám štrnásť rokov a teraz vám poviem niečo o sebe. Nie som moc nadaný v športe, ale pár športov som už vyskúšal. Hrám pingpong v našom dedinskom klube, veľmi ma to baví a celkom mi to aj ide. Veľmi rád čítam anglické knihy, hlavne detektívne, a knihy ktoré sa odohrávajú v inom, respektíve magickom svete, a sú o rôznych kúzlach a záhadách. Rád pozerám filmy a seriály. Medzi obľúbené seriály patrí Stranger Things a Teen Wolf.
Volám sa Andrej Janík a chodím do triedy 1. BG. Som milovníkom futbalu, pozerám ho už od mojich šiestich rokov a taktiež futbal aktívne hrávam už sedem rokov, z toho dva roky za MŠK Fomat Martin. Tých zvyšných päť rokov som hral za Attack Vrútky.
Človek
Trpezlivý Martin
Kto som?
Hrávam volejbal za Martin. Myslím si, že každý, kto ma uvidí na chodbe, si pomyslí, že hrám nejaký takýto šport, ako je volejbal alebo basketbal. Sami skúste prísť na to, prečo. Toto vám môže napovedať o tom, ako ma bavia športy. Netrúfnem si povedať, že som nejaký talent v každom športe. Celkovo športy sú moja najsilnejšia stránka. Bavilo by ma písať hlavne o športoch, ale nebránim sa ani ostatným témam.
S nosom v knihe