Od papyrusu po tlačenú knihu

od autora:

Milí čitatelia!

Nové číslo Journalu otvárate síce až v apríli, ale nedalo mi, aby som obišla výnimočnú tému a tou sú práve knihy. Dnes máme možnosť čítať rozličnú literatúru. Dokonca sa môžeme rozhodnúť pre papierovú knihu alebo e-knihu či dokonca audioknihy. Zamysleli ste sa však niekedy, aké to bolo byť kedysi? V časoch, keď ešte nebola ani kníhtlač a skoro väčšina kníh nebola pre verejnosť ani dostupná? Ak nie, tak tento článok je určený práve pre vás, pretože sa spolu pozrieme na to, ako to s vývinom knihy bolo. A zájdem aj ďalej ako do starovekého Egypta. 😉

  • Na to, aby kniha mohla vzniknúť, musí byť písmo. Dnes už automatická vec, ale pred 6000 rokmi to až také jednoduché nebolo. My však upriamime pozornosť na ríšu Sumerov. Práve tu vznikli prvé hlinené tabuľky rôznych veľkostí, do ktorých sa najčastejšie rylo trstinovými rydielkami a vytváralo sa tak prvé klinové písmo. A aby sme si boli istí, že to neboli len pre nás také nečitateľné znaky, práve najstarší zákonník na svete – Chamurrapiho bol vytesaný klinovým písmom do čiernych čadičových skál, inak nazývaných aj stély.
  • No a konečne sa dostávame na ten spomínaný papyrus, konkrétne do starovekého Egypta. Vedeli ste, že papyrus je v skutočnosti výrobok z drene rastliny šachor papyrusový? Toho mali celkom slušne dosť, rástol najmä v delte Nílu a odtiaľ sa rozšíril do Stredomoria, kde ho nahradil drahší pergamen. A tak sa od klinového písma dostávame ku egyptským hieroglyfom. Nimi bola zapísaná kniha mŕtvych. Pravdepodobne bola až 28 m dlhá a obsahovala informácie o posmrtnom živote, na ktorom si Egypťania veľmi zakladali. Okrem toho obsahuje aj Texty pyramíd a Texty rakiev. (približne 2300 p.n.l)
  • Exotiky bolo nateraz dosť. Presuňme sa do Stredomoria. Tu sa začali najskôr používať voskové tabuľky, do ktorých sa písalo stylusom a nám sa tak mohol zachovať epos Iliada a Odysea, jedno z najstarších pamiatok starogréckej mytológie. My však vieme, že starovek je veľmi dlhé obdobie, ktoré neutvára len jedna ríša. Priestor preto dostal aj slávny vojvodca Alexander Veľký. Spolu so zakladajúcou sa Alexandriou vznikla aj vtedy najväčšia knižnica, v ktorej sa uschovávalo viac ako pol milióna literárnych diel.
  • Papyrus či pergamen neboli jediné možnosti. Starovekí Rimania zvykli používať aj codex – doštička, ktorá pripomína voskom potiahnuté dosky. Slúžilo to však poväčšine na krátkodobé použitie. A ako nám dejiny plynú, cca v 6. storočí n. l., papyrus už nie je až taký potrebný a nahrádza ho lepší materiál – pergamen. V skutočnosti je to napnutá, sušená a vyhladená zvieracia koža, ktorá  bola oveľa kvalitnejšia.
  • Pomaly sa približujeme ku kníhtlači. Ešte pred tým však nemôžeme vynechať kláštory a skriptória. Kedysi bolo známe, že kláštory sú nielen centrom duchovného života, ale aj istej formy vzdelanosti. Okrem toho väčšina ľudí, s výnimkou šľachty a predstaviteľov cirkvi, nevedela čítať a písať. A preto  chtiac-nechtiac, kláštory prebrali hlavnú úlohu v prekladaní a prepisovaní najmä náboženských diel, dnes by sme to mohli nazvať aj monopol. Práca to však nebola rozhodne jednoduchá a vyžadovala si hodiny pozornosti a presnosti. Práve z tohto obdobia sa nám zachovalo opäť ďalšie výnimočné dielo a to Codex Gigas- obrovská kniha, ktorá pochádza z 13. storočia. Okrem rôznych dobových záznamov ho zdobia aj iluminácie – knižné maľby.
  • Už by sme sa mohli dostať aj na tlačenú knihu, lenže to by nebolo celkom správne. Zatiaľ čo sa Európa v písaní kníh len formovala, už dávno existovala civilizácia, pre ktorú písanie a vznik písma nebolo žiadnou neznámou. Hovorím o Číne. V tom čase už možno hovoriť aj o prvom knižnom bloku. Ešte predtým používali rôzne leporelá či písali na listy z bambusu, ktorý pred tým varili v lúhu. Dokonca čínske písmo zaznamenávalo veštby na korytnačí pancier alebo volské kosti.
  • A späť do Európy. Doba sa vyvíjala a s ňou aj hľadanie nových možností. Práve tou bola Gutenebergova kníhtlač, ktorá výrazne urýchlila celý proces. Hovoríme o období renesancie, ktoré výrazne pozdvihlo vzdelanosť. Gutenbergova kníhtlač je tiež spojená s cirkvou, a keď to tak mierne povieme, cirkvi spravila škrt cez rozpočet. Keď sa prvá kniha vytlačila – mimochodom bola to práve Biblia, už nebolo potom viac potrebné, aby sa knihy v celej veľkosti prepisovali. Takéto knihy, teda do roku 1500 nazývame inkunábuly – prvotlače.
  • Kníhtlačou sa to nekončí a kniha sa vyvíjala a ešte aj teraz sa vyvíja ďalej. Keď si to však porovnáme, zistíme, že máme oveľa viac možností, ako sa dostať ku knihám a vôbec mať ich dovolené čítať, pretože nie vždy tomu tak bolo. Ako sa hovorí, je dôležité, aby spoločnosť bola vzdelaná a najmä, aby vedela čítať s porozumením. Pretože ľudia, ktorí vedia čítať medzi riadkami, môžu byť prínosom pre spoločnosť a sami dobre vieme, aké dôležité je žiť v prosperujúcej krajine, ktorú si však vytvárame a meníme jedine my – ľudia.

Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=_YqYtdPUis4