Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo vlastne divadlo je, aká je jeho funkcia? Dnes nám príde samozrejmé, že si môžeme pozrieť TV, Netflix, videá a ďalšie stovky filmov či seriálov z pohodlia domova. Možno ste si položili otázku, či vôbec divadlo potrebujeme, keď máme toľko iných možností. Skúsim sa spýtať inak. Čo si myslíte o kultúre? Čo tvorí kultúru národa? Povedali by ste, že je to jazyk, náboženstvo, tradície a medzi nimi aj umenie. A to sa už na divadlo podobá. Keby sme hľadali v slovníku, zistíme, že divadlo je najstarší druh dramatického umenia, v ktorom vystupujú herci a kľúčový je divák. V podstate je tu s nami už od začiatku. Od praveku, cez staroveké Grécko, Rím, prvé opery, balet, muzikály aj komédie. Tisíce odohraných predstavení, ktoré symbolizovali vtedajšiu dobu, to, čo bolo moderné a aktuálne.
Okrem hrania predstavení, má divadlo aj iné funkcie. Komédia, ktorá nás pobaví, inokedy satira, či dráma. Záleží na nás, čomu dáme prednosť. Keď to zhrnieme, divadlo prezentuje národ a jeho kultúru. Je potrebné pre nás a formovanie národa. Vždy bude mať osobitné miesto medzi ostatnými kultúrnymi platformami.
Priznám sa, že som v divadle nebola celkom dlho. Sem-tam poobzerám, čo hrajú a poviem si, že by som si to aj pozrela, len akosi nie je čas.
Možno aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa vytvorilo európske podujatie Noc divadiel, ktoré prezentuje divadlo v netradičnom časovom rozpätí. Stovky európskych divadiel sa spoja do jedného, aby priniesli výnimočný zážitok. Keďže situácia neumožňuje usporiadať vo všetkých mestách divadelné predstavenia, časť sa bude realizovať online. Ako sa môžete dočítať na oficiálnej stránke, ale aj na Facebooku, Noc divadiel má tri dôležité atribúty, ktoré ju charakterizujú: otvorenosť, interakcia medzi hercami a publikom a v neposlednom rade vytvorenie siete medzi divadlami a divákmi či mestom a inými inštitúciami.
Zapíšte si do kalendára 20. november a nechajte sa prekvapiť všetkým, čo môžete vďaka tomuto podujatiu vidieť a zažiť. Hoci v obmedzenom online priestore.
Nedočkavý Aďo
Kto som? Ani sám neviem. 🙂
Športový nadšenec
Ľudovít Šenkár
Netrpezlivý Maxim
Pre tých, ktorí nevedia kto som, volám sa Ivan, mám štrnásť rokov a teraz vám poviem niečo o sebe. Nie som moc nadaný v športe, ale pár športov som už vyskúšal. Hrám pingpong v našom dedinskom klube, veľmi ma to baví a celkom mi to aj ide. Veľmi rád čítam anglické knihy, hlavne detektívne, a knihy ktoré sa odohrávajú v inom, respektíve magickom svete, a sú o rôznych kúzlach a záhadách. Rád pozerám filmy a seriály. Medzi obľúbené seriály patrí Stranger Things a Teen Wolf.
Volám sa Andrej Janík a chodím do triedy 1. BG. Som milovníkom futbalu, pozerám ho už od mojich šiestich rokov a taktiež futbal aktívne hrávam už sedem rokov, z toho dva roky za MŠK Fomat Martin. Tých zvyšných päť rokov som hral za Attack Vrútky.
Človek
Trpezlivý Martin
Kto som?
Hrávam volejbal za Martin. Myslím si, že každý, kto ma uvidí na chodbe, si pomyslí, že hrám nejaký takýto šport, ako je volejbal alebo basketbal. Sami skúste prísť na to, prečo. Toto vám môže napovedať o tom, ako ma bavia športy. Netrúfnem si povedať, že som nejaký talent v každom športe. Celkovo športy sú moja najsilnejšia stránka. Bavilo by ma písať hlavne o športoch, ale nebránim sa ani ostatným témam.
S nosom v knihe