Každý z nás sa asi už stretol s menom Valentín. Je to netypické meno pre človeka, najmä v dnešnej „modernej dobe“, nie však pre názov dňa, ktorý už poznáme. 14. február sa preto stal dňom svätého Valentína. V ten deň sa preukazuje viac lásky či porozumenia medzi partnermi, priateľmi atď. Obyčajne sa nakupuje viac sladkostí v tvare srdca ako symbol lásky, darujú sa možno kvety, posielajú sa priania či dokonca zamilované páry si vyznajú lásku tak, že si dajú zámok najčastejšie na nejaké zábradlie – na moste, aby dobre držalo. Ide o pekné tradície. Vedeli ste však, že v skutočnosti nemajú žiadny súvis so skutočným Valentínom?
Na to, aby sme porozumeli, prečo je tento deň tak populárny, musíme sa pozrieť hlbšie do histórie, konkrétne do starovekého Ríma. Nachádzame sa v roku 269 nášho letopočtu v časoch rímskeho cisára Claudia II. Kresťanstvo bolo v tom čase už dosť rozšíreným náboženstvom, stále však nebolo oficiálne uznané a v očiach mnohých rímskych občanov, dokonca samotného cisára vzbudzovalo odpor a strach. V tom čase Rimania viedli mnohé vojny a bitky na Blízkom východe či Balkáne, neustále sa nachádzali vo vojnovom stave. Z historických prameňov vieme, že cisár Cladius II. bol schopným vodcom a vojakom, ktorý dal Rímu niekoľko víťazstiev. Možno sa pýtate ako teda súvisí tento dobyvačný cisár s „nejakým “Valentínom? Na to, aby sme pochopili druhú časť skladačky, musíme sa presunúť do centra Rímskej ríše, do Ríma. Na tie časy to bolo veľkolepé a moderné mesto, okrem toho bol aj sídlom najdôležitejších častí rímskej vlády ako cisárov palác, senát a pochopiteľne armáda. Práve v nej sa začína celá legenda o Valentínovi.
Cladius veril, že láska oslabuje, a preto nechcel dovoliť svojim vojakom, aby sa ženili. Ženatých mužov nepovažoval za dobrých vojakov a jednoducho všetky sobáše zakázal. No a práve tu vystupuje do popredia náš Valentín. Pravdepodobne bol kňazom, ktorý aj napriek cisárovmu nariadeniu pokračoval v sobášení zamilovaných párov. Netrvalo však dlho a cisár ho nechal uväzniť. Legenda hovorí, že aj keď už bol v žalári, stále uzdravoval a liečil chorých a dokonca sa aj zamiloval do dcéry väzenského dozorcu, ktorej pred popravou stihol napísať ľúbostné prianie.
Valentín síce zomrel, ale jeho odkaz nie. Jeho historickú, a z veľkej časti pravdivú, časť považujem za krajšiu a dôležitejšiu ako jeho dnešnú podobu. Samozrejme, nie je nič zlé na tom, aby sme sa obdarovali a spravili si pekný deň, ale neviem, či práve jeden v roku na to stačí. 🙂 Valentínove odhodlanie a v konečnom dôsledku láska mu vydržali dlho a nezlomilo to ani strach z istej smrti. Preto by sme možno mali brať tento sviatok skôr ako deň porozumenia a pomoci, ktorá je tiež prejavom lásky medzi nami všetkými. A na koniec, čo si myslíte, je Valentín komerčný sviatok alebo je v ňom niečo viac? Myslím, že po tom ako už príbeh poznáme, nebude problém zodpovedať na túto otázku. V každom prípade prajem nám i celej spoločnosti, aby sme mohli takých ľudí ako bol Valentín spoznať a boli súčasťou našich životov.
Volám sa Sofia. Mám 15 rokov a chodím do 2.BG.
Volám sa Nina, mám 16 rokov a som žiačkou 2.BG. Pochádzam z Martina a už od malička sa venujem športu. Momentálne hrávam futbal za MŠK Žilina, ktorý je mojou najväčšou záľubou. Rada si pozriem aj futbalové zápasy, najmä FC Barcelona.
Kto som?
Volám sa Štěpán Herbrych. Chodím do 2.BG a mám 16 rokov.
S nosom v knihe
Kto som?
Meno mám Sofia, no ľudia ma poznajú ako Zofa. Chodím do 2 BG a odbilo mi už 17 rokov. Držím sa jedného pravidla – keď nemusím, nerozprávam. No so správnymi ľuďmi som plná energie a milujem, keď ich môžem rozosmiať a vyčarovať im úsmev na tvári. A toto som ja.
Ahojte, volám sa Viktória. Baví ma slovenčina a myslím si, že by ma mohlo napĺňať aj tvorenie – rada by som do školského Journalu prispievala vlastnými témami.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.