17. november

od autora:

V tento deň roku 1328 uhorský kráľ udelil Kremnici mestské privilégiá s právom razby mincí, čím vznikla naša prvá a zároveň najdôležitejšia mincovňa. No to je jediná pozitívna správa, ktorá v slovenských a českých dejinách pripadla na tento rok. O viac ako tristo rokov neskôr sa 28. októbra pri príležitosti 21. výročia vzniku Československej republiky, odohrali masové demonštrácie proti vtedajšej nemeckej okupácii. Pri zásahu nemeckej gardy prišlo o život niekoľko študentov, zatiaľ čo iní boli odvlečení do koncentračných táborov. Ako pamiatku na obete sa 17. november stal medzinárodným dňom študentov. Tieto udalosti sa odohrali v roku 1939.

Práve na oslavu tohto pamätného dňa sa študenti viacerých fakúlt vysokých škôl v Prahe, ale aj obyčajní ľudia, ktorí nesúhlasili s režimom vybrali na jeden z prvých povolených protestov tej doby. No po oficiálnom skončení protestu dav vyšiel z trasy a ďalej pokračoval v spomínaní. Zložkám verejnej bezpečnosti to ale po chuti nebolo, a tak ich obkľúčili a zabránili im v ďalšom postupovaní. Všetko sa vyvíjalo pomerne pokojne pokiaľ zhruba po pol hodine nedostali verejné orgány pokyn na ukončenie. Vtedy sa pre mnohých začalo peklo. Verejná bezpečnosť začala pelendrekmi brutálne biť účastníkov protestu hlava-nehlava a mnohí utrpeli zranenia. Medzi ľuďmi sa rozšírila správa, že pri zásahu umrel študent filozofickej fakulty Martin Šmíd. Dlho po tom nebolo známe, či je to len fáma a či vôbec nejaký Martin Šmíd existoval. No môžeme ho považovať za človeka, ktorý začal revolúciu. Mnohým to totiž otvorilo oči, pretože na proteste boli pravdepodobne aj ich deti, a údajná smrť jedného z nich bola iba posledná kvapka. Mnohí nemohli uveriť, že sa to naozaj stalo, iní si zas zatvárali oči pred očividným, zatiaľ čo ľudia na dedinách sa informácie dozvedali pomalšie a neskoršie ako tí, ktorí boli priamo pri zdroji.

Informácie o brutálnom napadnutí študentov sa rozšírili a spustili vlnu zhromaždení v Prahe i Bratislave. Divadlá prerušili predstavenia, umelci a intelektuáli sa pridali k výzvam na diskusiu. Vzniklo Občianske fórum a na Slovensku Verejnosť proti násiliu. Václav Havel sa po páde totality stal jednou z najuznávanejších postáv Československa. V decembri 1989 bol zvolený za prezidenta, čím sa otvorila nová éra demokracie.

Jeho životný príbeh, od zakázaného spisovateľa či dramaturga až po hlavu demokratického štátu, je zároveň príbehom celej doby: dokazoval, že aj v najťažších časoch môže odvaha jednotlivca iniciovať zmenu celého systému.

Spojenie rokov 1939, 1949 a 1989 nie je len symbolické… obeta, totalita, nástup i koniec režimu, protest, túžba po slobode. Jedna múdrosť hovorí, že národ, ktorý si nepamätá svojej dejiny, si ich bude musieť zopakovať. Kiežby to už nebolo potrebné.