Autorka recenzie: Marína Danielová, 2.AG
Autroka knihy: Zuzana Burgerová-Cacciabue
Kniha, v ktorej som sa našla. Vyplavila pocity, ktoré som nečakala. Pocity radosti, smiechu, vnútorného pokoja a lásky. Páčila sa mi, lebo sa veľmi ľahko čítala. Bola to láska od prvej strany.
Dej sa odohráva v Kanade, pri jazere v malej dedinke. Psy, káva, úžasný mladý chalan a štipka romantiky – to všetko tu nájdete. Bol to signál, že táto kniha bude moja „šálka kávy“.
Príbeh sleduje život 17-ročnej Emmy, ktorá ako normálna tínedžerka s francúzsko-talianskymi koreňmi, žije so svojou rodinou pri jazere Ontário v Kanade. Život sa jej skomplikuje, keď jej najlepší priateľ vyzná lásku. Páči sa jej totiž niekto iný. Sused. Lenže ten s ňou nechce mať nič spoločné. Však kto by ju chcel? Srdce už mala zlomené. Nie raz. A ten strach z opustenia. Túžila po trvalej láske. Podarí sa jej niekedy v živote začať dôverovať a získať srdce chalana svojich snov? Alebo to zostane len tichou nevypovedanou, platonickou láskou? Uspeje v tom, aby konečne pochopila, že mať a veriť v Boha vo svojom živote je tá najlepšia a najkrajšia vec na svete, aj keď to znamená pochovať staré strachy a traumy z detstva a posunúť sa vpred? Odpovede na tieto otázky sa dozviete, keď si knihu prečítate.
Som rada, keď sa mi kniha dobre číta. Lebo mám skúsenosť aj s knihami, ktorých strany sa obracajú veľmi pomaly. Ale táto kniha takou nebola. Štipka romantiky v dobrom príbehu s úžasným koncom bolo to, čo ma potešilo dokonca tak, že som hneď začala zisťovať, či autorka pokračovala v tomto príbehu ďalšou knihou.
Príbeh sa venuje boju proti hlboko pochovaným obavám, ale aj láske. Tej ľudskej, ale aj tej, na ktorej záleží najviac, Božej. Pretože, povedzme si pravdu, ľudia vám zlomia srdce viackrát a nemusíte veriť v lásku, ale Božia láska zostáva navždy. Páčila sa mi téma tejto knihy. Lebo nebola iba o láske. Spomenula som si na znamenitý film inšpirovaný skutočným príbehom Philipa Yanceyho – Kauza Kristus (The Case of Christ). Hľadali sa odpovede na otázky ako: Existuje vôbec Boh? Sú dôkazy ? Je vôbec Biblia pravdivá? Ak je Boh láska, prečo dovoľuje, aby nám tí najbližší ubližovali, či dovolí, aby nám zomreli blízki? Lenže viera je práve o tom. Že nemáme dôkazy. Že dôverujeme. Že úplne v poriadku nemať život naplánovaný do bodky. V knihe sa spomína aj krásny biblický verš z Matúšovho evanjelia 11:28–30: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie“. Tento biblický príbeh je ako objatie, ale zároveň uistenie od Boha, že tých, ktorí sú vyčerpaní, unavení, smutní príjme s otvorenou náručou a dá im oddych.
V príbehu vás prekvapí množstvo zvratov – nečakaných, ale aj takých, ktorých sa už neviete dočkať. A práve to je jedna z mnohých vecí, ktorá robí túto knihu dokonalým jesenným čítaním pri šálke teplého čaju, keď ste zabalení do teplej deky a rozvoniava pumpkin spice sviečka. Idylka na sychravé počasie.
Kniha by som odporučila všetkých dievčatám a mladým ženám. Ale aj všetkým tým, ktorí majú otázky o Bohu, viere a rozmýšľajú, čo to znamená mať vzťah s Bohom a nasledovať Ho. Nie je totiž ľahké prijať Boha potom ako sa vám stane vo vašom živote niečo hrozné, ako napr. opustenie či úmrtie najbližšej osoby. Smútok je vec, ktorou si veľa ľudí prechádza, to je normálne. Ale ku smútku sa občas pridáva aj hnev. Môžeme sa hnevať na seba, môžeme viniť Boha. Ale osobne si myslím, že Boh nám dokonale rozumie. Boh vie ako sa cítite. Chce vás zachrániť, vie ako na to. Dal svojho jediného Syna za naše hriechy (Ján 3:16). Preto ma táto kniha oslovila a myslím si, že je posilňujúca pre zlomené duše i pre tých, ktorí po niekom túžia. Našla som sa v príbehu Emmy a Tima, ktorých príbehy spoznáte. Uvedomila som si, že všetko má svoj čas a NIKDY netreba strácať nádej. Veci sa zlepšia, keď ich v nádeji vložíme do Božích rúk. Urobili to Emma a Tim? To už musíte zistiť prečítaním tohto príbehu.

Pre tých, ktorí nevedia kto som, volám sa Ivan, mám pätnásť rokov a teraz vám poviem niečo o sebe. Nie som moc nadaný v športe, ale pár športov som už vyskúšal. Hrám pingpong v našom dedinskom klube, veľmi ma to baví a celkom mi to aj ide. Veľmi rád čítam anglické knihy, hlavne detektívne, a knihy ktoré sa odohrávajú v inom, respektíve magickom svete, a sú o rôznych kúzlach a záhadách. Rád pozerám filmy a seriály. Medzi obľúbené seriály patrí Stranger Things a Teen Wolf.
Volám sa Richard a mám 16 rokov. Pochádzam z Turčianskych Teplíc a bývam tu odmalička. Vo voľnom čase sa rád venujem napr. pozeraniu filmov, športu alebo technológiám a vždy sa snažím učiť niečo nové. Mojím cieľom je vytvárať články, ktoré nielen informujú, ale aj inšpirujú a daju priestor ľuďom sa zamyslieť. Verim, že každá téma je zaujímavá a náučná, ak ju vieme podať správnym spôsobom.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Ahojte, volám sa Ema. Rada kreslím a maľujem, venujem sa rôznym umeleckým činnostiam, ktoré mi umožňujú vyjadriť svoju kreativitu. Umenie pre mňa znamená voľnosť a možnosť tvoriť bez hraníc. Okrem toho si užívam počúvanie hudby a čítanie kníh. Taktiež rada a často pozerám filmy či seriály, najmä tie historické alebo fantasy. Mojím najobľúbenejším seriálom je Game of Thrones.
Moje meno je Michaela Gergišáková no väčšina ma volá Michelle. Mám 15 rokov, som z 2.BG.
Volám sa Lukáš Blizniak, som žiakom II.BG a mám 15 rokov. Hrávam futbal za TJ Družstevník Dražkovce a rád ho aj pozerám, najmä FC Barcelonu. Vo voľnom čase rád chodím von s kamarátmi alebo pozerám filmy. Taktiež obľubujem hranie počítačových hier ako napríklad VALORANT.
Volám sa Matúš, no väčšina ma volá Abdul, mám 16 rokov a chodím do II.AG. Vo voľnom čase rád chodím von s kamarátmi, chodím cvičiť a samozrejme, rád hrám počítačové hry ako VALORANT a iné strieľačky. Rád aj pozerám filmy a seriály, a medzi moje obľúbené patrí Fight Club, Truman show a Dexter. Nie som najväčší fanúšik čítania a učenia, ale keď je treba, tak sa naučím. Na Journali som sa ocitol náhodou. Rád budem písať články a novinky o tejto škole.
Úprimnosť treba 🙂 Volajú ma Terka a chodím do 2.AG. Mám 15 a budem úprimná, vôbec ma nebaví písať. Z predmetov ma najviac baví asi slovenčina. Zo športov mám najradšej jazdectvo, ktorému sa aj aktívne venujem. Vo voľnom čase počúvam hudbu a som s kamarátmi. Taktiež rada pozerám filmy a seriály, hlavne fantasy.
Volám sa Matúš, mám sedemnásť rokov a som žiakom 2.AG. Rád chodím von na bajku do prírody alebo hrám basketbal s kamarátmi, s ktorými si tiež niekedy rád zahrám nejakú videohru. Medzi moje obľúbené aktivity patrí počúvanie hudby (najradšej mám rock), editovanie videí a tiež si rád pozriem nejaký film alebo seriál (rád mám Interstellar a Stranger Things). Do školského Journalu som sa dostal v rámci ZMAK-u. Nikdy som písanie článkov neskúšal, tak uvidím, ako mi to pôjde.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.

Nedočkavý Aďo
Kto som? Ani sám neviem. 🙂
Športový nadšenec
Ľudovít Šenkár
Netrpezlivý Maxim
Volám sa Andrej Janík a chodím do triedy 1. BG. Som milovníkom futbalu, pozerám ho už od mojich šiestich rokov a taktiež futbal aktívne hrávam už sedem rokov, z toho dva roky za MŠK Fomat Martin. Tých zvyšných päť rokov som hral za Attack Vrútky.
Človek
Trpezlivý Martin
Kto som?
Hrávam volejbal za Martin. Myslím si, že každý, kto ma uvidí na chodbe, si pomyslí, že hrám nejaký takýto šport, ako je volejbal alebo basketbal. Sami skúste prísť na to, prečo. Toto vám môže napovedať o tom, ako ma bavia športy. Netrúfnem si povedať, že som nejaký talent v každom športe. Celkovo športy sú moja najsilnejšia stránka. Bavilo by ma písať hlavne o športoch, ale nebránim sa ani ostatným témam.
S nosom v knihe