Cena, cenzúra, a iné obmedzenia

Slovensko prednedávnom obletel citát „Knihy sú doménou bohatých.“ DPH bolo opäť znížené, a tak sa podstatná časť tejto tematiky stala menej dôležitou, no niektoré časti histórie kníh a ich šírenia sa dosť spájajú práve s touto myšlienkou.

V stredoveku bolo ľudí, ktorí vedeli čítať a písať, naozaj málo. Zo začiatku tú najvzdelanejšiu vrstvu predstavovali najmä mnísi, ktorí tak vo svojich kláštoroch vytvárali nádherné rukopisy, no neskôr sa čítať a písať mohli naučiť aj deti rodín, ktoré si to mohli dovoliť – šľachta. Vzdelanie sa tak dostalo do rúk moci – cirkvi a šľachty.

A aj v nich zotrvalo. Takmer všetky európske vedecké práce a náboženské texty boli písané v latinčine, ktorej rozumeli len bohatí, ktorí si jej učenie mohli finančne dovoliť, a predstavitelia cirkvi, ktorí ju takmer neustále používali.

Vždy to bolo výhodné – ak obyčajní ľudia nemali cestu, ako si nájsť svoje vlastné informácie, ak nemali inú možnosť než dôverovať ľuďom nad nimi, tak verili všetkému, čo im bolo povedané. Keď niekto vystúpil proti, cirkev mala hranice vždy pripravené.

Prvú zmenu priniesol Johann Gutenberg. Jeho vynález tlačiarenského lisu pomohla knihy šíriť s menšou námahou a menšími výdavkami. Sám vraj povedal, že náboženská pravda je uväznená v malom počte rukopisov, že je treba dať pravde krídla neúnavným strojom. Martin Luther pokračoval prekladom Žalmov a Nového Zákona do (vtedy) modernej nemčiny, čím ich urobil prístupnejšími, keďže čitatelia sa už nemuseli učiť hebrejčinu, latinčinu, ani starogréčtinu na to, aby rozumeli textu.

Knihy však boli obmedzované aj inak než len cenou. Cenzúra sa objavila už v osemnástom storočí ako reakcia na prudko rastúcu moc tlače, no svoj vrchol dosiahla v diktatúrach a totalitách. Nacisti knihy pálili a zakazovali. Dôvody boli rôzne – židovský pôvod autorov, sexuálne témy, podpora pacifizmu, marxizmu, darwinizmu či Weimarskej republiky, vyjadrenia proti režimu… Sovietsky režim zase zakazoval knihy s témou nedostatku jedla, porážok Červenej armády či strachu jej vojakov alebo propagácie západu či náboženstva.

Silence Dogood, čo bol pravdepodobne pseudonym Benjamina Franklina, raz povedal, že ktokoľvek by chcel zvrhnúť slobodu národa, musel by začať zvrhnutím slobody prejavu. Z historického hľadiska vieme, že niektorí to skúšali. Práve preto je dostupnosť kníh a informácií či umenia v nich dôležitá.