Všetci sme zaznamenali zmeny v slovenskej spoločnosti za posledný rok. Bolo by ťažké si ich nevšimnúť. Udialo sa toho naozaj veľa a nie zrovna pozitívneho. Naša spoločnosť sa rozpoltila najmä kvôli rozdielnym politickým názorom a ako národ stagnujeme. Namiesto riešenia vážnych problémov, ako napríklad stav slovenského zdravotníctva, sa riešia veci, ktoré majú iba navodiť občanom pocit, že sa niečo naozaj robí. Pomerne veľkej časti ľudí chýba schopnosť kritického myslenia a tieto fakty im unikajú. Z výsledkov minuloročných parlamentných volieb možno pozorovať, že slovenská spoločnosť uprednostnila istotu a sľuby pred možnosťou niečo pozitívne zmeniť.
Pozorovať zmeny. Tieto zmeny však neprispievajú k budovaniu slovenskej demokracie, ktorá je momentálne ohrozená. Zrušenie špeciálnej prokuratúry či NAKA ohrozilo našu demokraciu, pretože tieto páky hrajú kľúčovú úlohu vo vyšetrovaní káuz, ktorých hlavný aktéri dnes sedia a hlasujú v parlamente. Výrazné zmeny nastali v ministerstve kultúry, ktoré pobúrili veľkú skupinu občanov. Zmena v RTVS, odvolávanie riaditeľov Bibiany a SND alebo čerstvo zrušené IKP. Ľudia bojujú petíciami a protestami. Ani to nestačí k pozitívnej zmene. Nič sa nedeje a je len otázkou, kam až to môže zájsť. Tento negatívny obrat rozdelil spoločnosť na dva tábory.
Výrazným dôvodom rozpoltenosti verejnosti je fakt, že veľká skupina ľudí začala spochybňovať fakty, prestali dôverovať vede a niektorí dokonca prestali brať do úvahy isté fyzikálne zákony. Najmä jednoduchšie ovplyvniteľná skupina obyvateľstva trpí strachom pochádzajúcim z prijímania zavádzajúcich informácií zo strany politikov či médií. Mnohé médiá sú považované za ideologicky alebo politicky zaujaté a informácie sú často podávané cez filtrovaný objektív. Toto oslabuje schopnosť kritického myslenia a selektovania pravdivých informácií a ľudí to rozdeľuje. Tvoria sa skupiny v online priestore, ale i na pracoviskách či dokonca v rodinách. Tvoria sa skupiny na základe podobnosti politických názorov a názorov na momentálnu situáciu. Spoločnosť zagresívnela a namiesto asertívnej výmeny názorov môžeme pozorovať ostrejšie argumentovanie, verbálne napádanie či vulgárne vyjadrenia a urážky. Problém týkajúci sa nielen obyčajných ľudí, ale i vládnych predstaviteľov, ktorý by mali ísť ľudu príkladom. Vo vláde sa takéto prejavy stávajú čoraz častejšie a zrkadlenie do spoločnosti je neprehliadnuteľné.
V tejto dobe by sme sa ako spoločnosť (či už celý národ alebo skupina priateľov) nemali deliť do táborov a snažiť sa presvedčiť druhú stranu o správnosti a pravdivosti nášho názoru, ale naopak akceptovať tieto rozdiely a overovať si informácie porovnávaním viacerých zdrojov. Sloboda spočíva v možnosti výberu a v schopnosti používať svoje kritické myslenie.
Pre tých, ktorí nevedia kto som, volám sa Ivan, mám pätnásť rokov a teraz vám poviem niečo o sebe. Nie som moc nadaný v športe, ale pár športov som už vyskúšal. Hrám pingpong v našom dedinskom klube, veľmi ma to baví a celkom mi to aj ide. Veľmi rád čítam anglické knihy, hlavne detektívne, a knihy ktoré sa odohrávajú v inom, respektíve magickom svete, a sú o rôznych kúzlach a záhadách. Rád pozerám filmy a seriály. Medzi obľúbené seriály patrí Stranger Things a Teen Wolf.
Volám sa Richard a mám 16 rokov. Pochádzam z Turčianskych Teplíc a bývam tu odmalička. Vo voľnom čase sa rád venujem napr. pozeraniu filmov, športu alebo technológiám a vždy sa snažím učiť niečo nové. Mojím cieľom je vytvárať články, ktoré nielen informujú, ale aj inšpirujú a daju priestor ľuďom sa zamyslieť. Verim, že každá téma je zaujímavá a náučná, ak ju vieme podať správnym spôsobom.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Ahojte, volám sa Ema. Rada kreslím a maľujem, venujem sa rôznym umeleckým činnostiam, ktoré mi umožňujú vyjadriť svoju kreativitu. Umenie pre mňa znamená voľnosť a možnosť tvoriť bez hraníc. Okrem toho si užívam počúvanie hudby a čítanie kníh. Taktiež rada a často pozerám filmy či seriály, najmä tie historické alebo fantasy. Mojím najobľúbenejším seriálom je Game of Thrones.
Moje meno je Michaela Gergišáková no väčšina ma volá Michelle. Mám 15 rokov, som z 2.BG.
Volám sa Lukáš Blizniak, som žiakom II.BG a mám 15 rokov. Hrávam futbal za TJ Družstevník Dražkovce a rád ho aj pozerám, najmä FC Barcelonu. Vo voľnom čase rád chodím von s kamarátmi alebo pozerám filmy. Taktiež obľubujem hranie počítačových hier ako napríklad VALORANT.
Volám sa Matúš, no väčšina ma volá Abdul, mám 16 rokov a chodím do II.AG. Vo voľnom čase rád chodím von s kamarátmi, chodím cvičiť a samozrejme, rád hrám počítačové hry ako VALORANT a iné strieľačky. Rád aj pozerám filmy a seriály, a medzi moje obľúbené patrí Fight Club, Truman show a Dexter. Nie som najväčší fanúšik čítania a učenia, ale keď je treba, tak sa naučím. Na Journali som sa ocitol náhodou. Rád budem písať články a novinky o tejto škole.
Úprimnosť treba 🙂 Volajú ma Terka a chodím do 2.AG. Mám 15 a budem úprimná, vôbec ma nebaví písať. Z predmetov ma najviac baví asi slovenčina. Zo športov mám najradšej jazdectvo, ktorému sa aj aktívne venujem. Vo voľnom čase počúvam hudbu a som s kamarátmi. Taktiež rada pozerám filmy a seriály, hlavne fantasy.
Volám sa Matúš, mám sedemnásť rokov a som žiakom 2.AG. Rád chodím von na bajku do prírody alebo hrám basketbal s kamarátmi, s ktorými si tiež niekedy rád zahrám nejakú videohru. Medzi moje obľúbené aktivity patrí počúvanie hudby (najradšej mám rock), editovanie videí a tiež si rád pozriem nejaký film alebo seriál (rád mám Interstellar a Stranger Things). Do školského Journalu som sa dostal v rámci ZMAK-u. Nikdy som písanie článkov neskúšal, tak uvidím, ako mi to pôjde.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.
Nedočkavý Aďo
Kto som? Ani sám neviem. 🙂
Športový nadšenec
Ľudovít Šenkár
Netrpezlivý Maxim
Volám sa Andrej Janík a chodím do triedy 1. BG. Som milovníkom futbalu, pozerám ho už od mojich šiestich rokov a taktiež futbal aktívne hrávam už sedem rokov, z toho dva roky za MŠK Fomat Martin. Tých zvyšných päť rokov som hral za Attack Vrútky.
Človek
Trpezlivý Martin
Kto som?
Hrávam volejbal za Martin. Myslím si, že každý, kto ma uvidí na chodbe, si pomyslí, že hrám nejaký takýto šport, ako je volejbal alebo basketbal. Sami skúste prísť na to, prečo. Toto vám môže napovedať o tom, ako ma bavia športy. Netrúfnem si povedať, že som nejaký talent v každom športe. Celkovo športy sú moja najsilnejšia stránka. Bavilo by ma písať hlavne o športoch, ale nebránim sa ani ostatným témam.
S nosom v knihe