Autorka recenzia: Terézia Smiešková, 2.AG
Divadelná hra Spaľovač mŕtvol na doskách Slovenského komorného divadla podľa rovnomennej predlohy Ladislava Fuksa. Novela bola v roku 1968 sfilmovaná.
Novela sa odohráva v Prahe v tridsiatych rokoch 20. storočia a sleduje, ako ľudia menia svoje myslenie pod vplyvom nacizmu. Hlavnými témami sú vplyv ideológie na ľudí a koncept smrti. Príbeh sa zameriava na psychológiu postáv a odmieta jednoduchý pohľad na svet. Hlavná dejová línia sleduje vraždu, ktorej motivácia súvisí s ideológiou a politickým smerovaním doby. Tento literárny žáner, známy ako druhá vlna vojenskej prózy, sa snaží hlbšie pochopiť psychológiu a morálne dilemy ľudského správania s menším odstupom od konca druhej svetovej vojny.
Spracovanie divadelného diela, ktoré trvalo 110 minút, sa mi veľmi páčilo. Táto divadelná hra vo mne vyvolala trošku dojem úzkosti a strachu, ktorý aj mala. Vyvolala taktiež veľa rôznych myšlienok na zamyslenie, priblížila mi viacej nacizmus a taktiež mi ukázala, ako vedia byť ľudia necitliví, aj keď ide o vlastnú rodinu. Ľudia celkovo myslia vo veľkom iba na seba a spravia hocičo kvôli svojmu menu.
Prejavy hercov ma veľmi nadchli a zaujali na divadelnej scéne. Bola som trošku zaskočená, keď som si na javisku našla svojich dvoch známych, čo mi dodalo ešte väčšiu radosť pri sledovaní predstavenia. Ich výkony ma nadchli a nevedela som odtrhnúť oči od ich hry. Bolo úžasné vidieť, ako sa vžijú do svojich postáv a prinášajú emócie do hry. Ich talent a vášeň pre herectvo ma naozaj očarili. Divadelná atmosféra a energia, ktorú celkovo všetci herci vytvárali na pódiu, ma naozaj zaujala a zanechala vo mne silný dojem.
Uplne ma pohltilo prostredie a kulisy. Bolo to fascinujúce spojenie industriálneho a vojnového dizajnu, ktoré vytváralo jedinečnú atmosféru a dojem. Priestor bol plný histórie a nostalgických pocitov, až som sa cítila, akoby som sa ocitla v inom čase a mieste. Kulisový návrh bol veľmi dobre premyslený a perfektne zapadol k atmosfére predstavenia. Najviac sa mi páčili koľajnice na zemi, ktoré slúžili na viacero úloh, zrkadlo v rakve vďaka ktorému bolo vidieť dnu na „mŕtvolu“ a plastovú, obrovskú, priehľadnú kocku v ktorej sa odohávalo mnoho scén. Celková estetika divadelného priestoru ma úplne pohltila a dodala predstaveniu ďalšiu vrstvu autenticity a emócií. Bolo to pre mňa nezabudnuteľné zážitok sledovať divadelné predstavenie v takomto špeciálnom a atmosférickom prostredí.
Príbeh o Kopfrklinglovi je akoby zrkadlom, ktoré nás núti zamyslieť sa nad vlastnými vnútornými konfliktmi a zápasmi so životom a smrťou. Fuksov príbeh o spaľovačovi mŕtvol je jedinečným pohľadom do duše človeka na pokraji zrútenia a hľadaní ľudskej podstaty v krutosti a temnote. Temné a mystické prostredie, náhľad do tajuplného a nečistého sveta, ktorý stvára Kopfrkingel so svojimi vnútornými démonmi. Každá scéna Fuksovej novely je preniknutá atmosférou napätia a psychologickej intenzity, ktorá neopustí diváka ani po dopozeraní hry. Spalovač mŕtvol je dielom, ktoré načrtáva nielen individuálny príbeh pána Kopfrkingla, ale aj širší kontext existenciálnych otázok a reflexie nad morbídnym aspektom ľudskej existencie. Túto divadelnú hru by som odporučila všetkým, ktorí sa zaoberajú takýmito myšlienkami. (Len opatrne v prípade citlivejšej povahy.)
			
Pre tých, ktorí nevedia kto som, volám sa Ivan, mám pätnásť rokov a teraz vám poviem niečo o sebe. Nie som moc nadaný v športe, ale pár športov som už vyskúšal. Hrám pingpong v našom dedinskom klube, veľmi ma to baví a celkom mi to aj ide. Veľmi rád čítam anglické knihy, hlavne detektívne, a knihy ktoré sa odohrávajú v inom, respektíve magickom svete, a sú o rôznych kúzlach a záhadách. Rád pozerám filmy a seriály. Medzi obľúbené seriály patrí Stranger Things a Teen Wolf.
Volám sa Richard a mám 16 rokov. Pochádzam z Turčianskych Teplíc a bývam tu odmalička. Vo voľnom čase sa rád venujem napr. pozeraniu filmov, športu alebo technológiám a vždy sa snažím učiť niečo nové. Mojím cieľom je vytvárať články, ktoré nielen informujú, ale aj inšpirujú a daju priestor ľuďom sa zamyslieť. Verim, že každá téma je zaujímavá a náučná, ak ju vieme podať správnym spôsobom.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Ahojte, volám sa Ema. Rada kreslím a maľujem, venujem sa rôznym umeleckým činnostiam, ktoré mi umožňujú vyjadriť svoju kreativitu. Umenie pre mňa znamená voľnosť a možnosť tvoriť bez hraníc. Okrem toho si užívam počúvanie hudby a čítanie kníh. Taktiež rada a často pozerám filmy či seriály, najmä tie historické alebo fantasy. Mojím najobľúbenejším seriálom je Game of Thrones.
Moje meno je Michaela Gergišáková no väčšina ma volá Michelle. Mám 15 rokov, som z 2.BG.
Volám sa Lukáš Blizniak, som žiakom II.BG a mám 15 rokov. Hrávam futbal za TJ Družstevník Dražkovce a rád ho aj pozerám, najmä FC Barcelonu. Vo voľnom čase rád chodím von s kamarátmi alebo pozerám filmy. Taktiež obľubujem hranie počítačových hier ako napríklad VALORANT.
Volám sa Matúš, no väčšina ma volá Abdul, mám 16 rokov a chodím do II.AG. Vo voľnom čase rád chodím von s kamarátmi, chodím cvičiť a samozrejme, rád hrám počítačové hry ako VALORANT a iné strieľačky. Rád aj pozerám filmy a seriály, a medzi moje obľúbené patrí Fight Club, Truman show a Dexter. Nie som najväčší fanúšik čítania a učenia, ale keď je treba, tak sa naučím. Na Journali som sa ocitol náhodou. Rád budem písať články a novinky o tejto škole.
Úprimnosť treba 🙂 Volajú ma Terka a chodím do 2.AG. Mám 15 a budem úprimná, vôbec ma nebaví písať. Z predmetov ma najviac baví asi slovenčina. Zo športov mám najradšej jazdectvo, ktorému sa aj aktívne venujem. Vo voľnom čase počúvam hudbu a som s kamarátmi. Taktiež rada pozerám filmy a seriály, hlavne fantasy.
Volám sa Matúš, mám sedemnásť rokov a som žiakom 2.AG. Rád chodím von na bajku do prírody alebo hrám basketbal s kamarátmi, s ktorými si tiež niekedy rád zahrám nejakú videohru. Medzi moje obľúbené aktivity patrí počúvanie hudby (najradšej mám rock), editovanie videí a tiež si rád pozriem nejaký film alebo seriál (rád mám Interstellar a Stranger Things). Do školského Journalu som sa dostal v rámci ZMAK-u. Nikdy som písanie článkov neskúšal, tak uvidím, ako mi to pôjde.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.

Nedočkavý Aďo
Kto som? Ani sám neviem. 🙂
Športový nadšenec
Ľudovít Šenkár
Netrpezlivý Maxim
Volám sa Andrej Janík a chodím do triedy 1. BG. Som milovníkom futbalu, pozerám ho už od mojich šiestich rokov a taktiež futbal aktívne hrávam už sedem rokov, z toho dva roky za MŠK Fomat Martin. Tých zvyšných päť rokov som hral za Attack Vrútky.
Človek
Trpezlivý Martin
Kto som?
Hrávam volejbal za Martin. Myslím si, že každý, kto ma uvidí na chodbe, si pomyslí, že hrám nejaký takýto šport, ako je volejbal alebo basketbal. Sami skúste prísť na to, prečo. Toto vám môže napovedať o tom, ako ma bavia športy. Netrúfnem si povedať, že som nejaký talent v každom športe. Celkovo športy sú moja najsilnejšia stránka. Bavilo by ma písať hlavne o športoch, ale nebránim sa ani ostatným témam.
S nosom v knihe