…s Magdalénou Pastierikovou

Interview viedla Ema Gaspárová z 2.AG

Toto interview som sa rozhodla urobiť s mojou blízkou kamarátkou a spolužiačkou Magdalénou Pastierikovou. Už dlho ma zaujíma, ako sa vie vysporiadať zo svojím hektickým životom skladajúcim sa zo života na internáte, učením a zúčastňovaním sa v mimoškolských aktivitách. Vďaka tomuto rozhovoru som sa to dozvedela.

1. Prečo si sa rozhodla ísť z Prievidze práve na naše gymnázium?

Myslím, že taký najpodstatnejší dôvod bol, že v Prievidzi sa o kvalitnom školstve dá hovoriť len veľmi výnimočne. Bilingválne gymnázium je len vzdialený pojem a možnosti štúdia v zahraničí sú len pre vyvolených. Prievidzské malomeštiacke názory a spôsob života mi nevyhovoval. Popravde, asi som iba znenávidela svoje rodné mesto. Ďalším podstatným dôvodom bol Lukáš, ktorý mi povedal o našej škole. Bez neho by som o nej ani nevedela a skončila by som v Sučanoch. Možno v liečebni. 🙂

2. Ako sa ti darí rozplánovať si mimoškolské aktivity so štúdiom?

Úprimne, nedarí. Odkedy nemá priamy dosah na môj voľný čas niekto skutočne zodpovedný, začala som žiť akosi dobrodružne. Každý deň niečo nové. Väčšinou akýkoľvek pokus o plán vybuchne a na rad prichádza moja nová schopnosť. Improvizácia.

3. Čo ťa motivovalo zúčastniť sa a pridať sa do toľkých krúžkov?

Mám jednu takú kamarátku, ktorá ma núti. (Však, Ema?) Robím si srandu. Jednoducho som si uvedomila, že sa nudím, ak v mojom živote nie je dostatok adrenalínu. No a športovať nehodlám. Môj jemne bohémsky život, plný napätia a organizácie „veškerej-žádnej“ by asi nevyhovoval každému, ale ja si to užívam. Viac-menej.

4. Vieš sa podeliť o nejaké zaujímavé zážitky zo života na internáte?

Internát je tá pravá škola života. Za prvý rok som prešla amatérskym kurzom elektrotechniky, prvej pomoci a prežitia v krízových podmienkach. Mnoho z mojich zážitkov nie je publikovateľných. Jeden z tých čo môžem priznať, je jeden z mojich prvých internátnych zážitkov. On je skôr traumou. Ide o to, že keď som ešte bývala na hornom internáte, tak kúrenie nebolo samozrejmosťou. Mala som na sebe asi pätnásť vrstiev a stále som mrzla. Jediný zdroj tepla v izbe bol môj fén. Tak som ho zobrala, zapojila a zapla na
plné obrátky. Pripomínam, že bol strašne starý a hučal ako vysávač. Spätne ani neviem, či mi pomohol alebo to bolo nejak placebo. V konečnom výsledku mu dávam 5/10 – neodporúčam. Vykurovacie schopnosti slabé a vysoká hlučnosť.

5. Ako ovplyvnil tvoj život na internáte vzťahy alebo aké vzťahy si si tam vytvorila?

Je pravda, že som o mnohé vzťahy prišla. Na druhej strane si teraz uvedomujem, že neboli pre mňa ani tak podstatné a ani prospešné. Niektoré vzťahy sa ešte upevnili a, samozrejme, vytvorila som si kopu nových, lepších a hlavne úprimných vzťahov. So spolubývajúcou sa poznáme už dlho a na intráku tak nejak všetci držíme spolu. Ani nehovorím o tom, že u nás na izbe podľa mňa prebýva viacej ľudí ako my dve. Dobre sa tam schováva. 🙂

6. Ako to zvládaš keď sa snažíš zúčastňovať krúžkov a taktiež sa musíš pripravovať do školy?

Popri mojom neplánovaní je to často hektické, ale nikdy mi nevadilo byť hore do noci či rána a sústrediť sa. Som nočný človek a zásadne sa najlepšie nápady vynárajú o pol druhej ráno.

7. Ako ťa život na internáte posunul v nezávislosti od ostatných?

Veľmi. Niekedy ma to desí, že čiastočne žijem vlastný život, ale aj tak som v podstate pod dozorom. Ideálna situácia pre konflikty. Na druhej strane lepšie chápem rodičov a dospelých. Prestala som riešiť maličkosti. Nemám energiu, čas a ani chuť.

8. Ako sa ti darí vyrovnávať učenie a oddych?

Nijako. Sú týždne, keď sa neviem vyhrabať z učenia ,a potom také, keď nemám pocit, že chodím do školy. Riešim to, ako to príde.

9. Máš nejaký konkrétny cieľ, za ktorým sa snažíš ísť počas štúdia na našej škole? Ak áno, tak ako ti v tom pomáhajú dané vybrané mimoškolské aktivity?

Je jasné, že sa budem uberať humanitným smerom. Aj akú-takú predstavu o vysokej mám. V podstate môj ciel je zatiaľ ujasniť si, čo budem robiť v budúcnosti a či to, čo robím teraz, má zmysel. Mimoškolské predmety si vyberám podľa toho, čo ma baví. Takže určite mi to pomáha, keďže sa chcem venovať niečomu, čo ma baví. Taká Akadémia veľkých diel, dramatický klub či debatný mi pomáhajú trénovať presne schopnosti potrebné na naplnenia tohto cieľa.

10. Akú radu by si dala tým, ktorí majú podobne hektický život ako ty?

Na odpoveď použijem jeden z mojich obľúbených citátov z divadelnej hry Hráči. (upravená verzia pre expresívnosť výrazu) „Okašlať a nenechať sa okašlať.“ To, že ten život vyzerá hekticky ešte neznamená, že taký aj je. Treba si to uvedomiť a okašlať život a užívať si ho. Netreba sa hanbiť požiadať o pomoc.