Dni otvorených dverí trvali od dvanásteho do šestnásteho februára. Celých päť dní! To inde neuvidíte.
Ja osobne som z „predprváckeho“ pohľadu deň otvorených dverí na tejto škole poriadne nezažila – v tej dobe ešte naplno zúril COVID-19, a táto udalosť tak prebiehala online. No myslím si, že teraz, keď do budovy znovu púšťame aj cudzích ľudí, týždeň otvorených dverí je celkom potrebný, pretože praktická skúsenosť so školou uľahčuje výber, aj ak je to len nakuknutie.
Nádejní budúci prváci sa teda prišli pozrieť, ako funguje naša škola. Po triedach a hodinách ich sprevádzali určení členovia školského Peer Ministry. Boli označení čiernymi či bielymi svetrami s logom školy a kartičkami s menom. Z toho, čo som videla, úlohu sprievodcov splnili skvelo, a dokonca zvládli aj odpovedať na otázky niektorých vyučujúcich ohľadom učiva, ktoré už roky nevideli – klobúk dole. Potenciálni prváci si mohli prezrieť priestory, učiteľov, spôsoby vyučovania, aj možných budúcich spolužiakov.
Hneď na začiatku ich oddelili od rodičov, ktorí boli tiež sprevádzaní školou – ich ale nemalo na starosti Peer Ministry, ale náš pán riaditeľ osobne. Počas prvých troch vyučovacích hodín členovia Peer Ministry žiakov previedli po rôznych triedach v približne dvadsať minútových intervaloch, a tak si za jeden deň prezrú (aspoň čiastočný) priebeh šiestich rôznych predmetov. Na štvrtej hodine ich potom čaká cvičný test – príprava na prijímacie skúšky, ktoré, ak sa po svojej návšteve rozhodnú, že skúsia šťastie na tejto škole, budú o mesiac písať. A popritom ešte bageta na desiatu a obed.
Zopár učiteľov vymyslelo na svojich hodinách špeciálne aktivity, aby našu školu naozaj predviedli, a na niektorých sledovaných hodinách som mala pocit, že potenciálnych prvákov skôr odplašia – napríklad grafy racionálnych funkcií a ich riešenie cez tabuľku – ale vo všeobecnosti mám pocit, že sme ako škola vyzerali celkom dobre.
Prajeme našim návštevníkom dobrú voľbu školy a úspešné prijímacie skúšky, a našej škole prajeme čo najviac záujemcov o štúdium.
Volám sa Sofia. Mám 15 rokov a chodím do 2.BG.
Volám sa Nina, mám 16 rokov a som žiačkou 2.BG. Pochádzam z Martina a už od malička sa venujem športu. Momentálne hrávam futbal za MŠK Žilina, ktorý je mojou najväčšou záľubou. Rada si pozriem aj futbalové zápasy, najmä FC Barcelona.
Kto som?
Volám sa Štěpán Herbrych. Chodím do 2.BG a mám 16 rokov.
S nosom v knihe
Kto som?
Meno mám Sofia, no ľudia ma poznajú ako Zofa. Chodím do 2 BG a odbilo mi už 17 rokov. Držím sa jedného pravidla – keď nemusím, nerozprávam. No so správnymi ľuďmi som plná energie a milujem, keď ich môžem rozosmiať a vyčarovať im úsmev na tvári. A toto som ja.
Ahojte, volám sa Viktória. Baví ma slovenčina a myslím si, že by ma mohlo napĺňať aj tvorenie – rada by som do školského Journalu prispievala vlastnými témami.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.