Autorka: Lesia Paulíková, 3.BG
Sen noci svätojánskej je divadelná hra od Williama Shakespeara, ktorú preložil Ľubomír Feldek. Prostredie je situované v starovekom Grécku – v Aténach a vidíme v ňom nielen ľudí, ale aj magické bytosti. Počas celého deja sa striedajú ľudia, herci a “stvorenia, ktoré
neexistujú“.
Hra sa začína nezvyčajne – opona je zastretá a zoznamujeme sa s hlavnými postavami. Théseus s Hypolytou majú mať svadbu, no zo začiatku sú jediní, ktorých vzťah je povolený. Hermii naopak jej lásku Lysandra zakazujú. Namiesto neho sa jej otec snaží zosobášiť ju s
Demétriom, do ktorého je šialene zamilovaná Helena. On má však oči len pre krásnu Hermiu a s požehnaním jej otca Hermia nemá inú možnosť. Otcovi Egeovi povie, že radšej zomrie, než by sa mala vydať za niekoho, koho neľúbi. S Lysandrom naplánujú útek z Atén, ktorý by im umožnil to, po čom túžia. Ako miesto stretnutia si určia les. Helena, ktorá o tomto úteku jediná vie, povie Demétriovi, čo majú za lubom. Demétrius, posadnutý láskou k Hermii, sa vyberie za nimi. Prenasleduje ho Helena, ktorá je naopak posadnutá ním a v lese sa nakoniec všetci stretnú.
Na scénu prichádza kráľ noci spolu so svojím škriatkom. Po krátkom výstupe príde aj kráľovná s dvomi vílami. Dej pretínajú robotníci z Atén, ktorí si pre Thésea a Hypolytu pripravujú krátku scénku. Po tomto výstupe príde opäť kráľ a pošle svojho škriatka po rastlinu, po ktorej človek, ktorý ju zje zaspí a keď vstane, zaľúbi sa do prvej osoby, ktorú uvidí. Takýmto spôsobom začaruje kráľovnú, Lysandra a Demétria. Helena si myslí, že Lysander a Demétrius sa zbláznili a robia si z nej srandu. Hermii puká srdce a snaží sa presvedčiť Lysandra, že to ona je tá, ktorú miluje. Kráľ noci spolu s poskokom si uvedomia svoju chybu a napravia ju. Medzi tým, majú už robotníci pripravenú divadelnú hru a ponáhľajú sa na svadbu. Dospelí si vstúpia do svedomia a zistia, že skutočná láska je jediné na čom záleží a dovolia deťom vziať si tých, ktorých milujú.
Táto komédia bola veľmi zaujímavá a aj napriek tomu, že je to staršie dielo, nebola nudná. Najviac sa mi páčili výstupy robotníkov, pri ktorých sa smialo celé publikum. Herci využívali dvere, cez ktoré prichádzali ľudia, čo nás, divákov, vtiahlo do deja ešte viac. Cítila som sa ako súčasť scény. Ich výkony boli celkom dobré, hoci chvíľami som z nich bola zmätená. Jediné, čo sa mi nepáčilo bol sexuálny podtón počas celého divadla. Kostýmy boli jednoduché, no výstižné. Vyjadrovali kontrast medzi postavami – deň, noc. Najviac sa mi
páčila scéna noci, kde bola využitá para a zvukové efekty. Na konci sme všetci zažili prekvapenie, keď sme zistili, že bubnové efekty hral bubeník priamo na javisku, hoci sme ho po celý čas nevideli. Fascinovalo ma hlavne to, ako sa dokázal kráľ noci zosynchronizovať s bubeníkom, ktorý ho vôbec nevidel. Dielo bolo dobré a odporúčam ho ľuďom, ktorým nevadí smiať sa v divadle.
(foto: www.divadlomartin.sk)
Pre tých, ktorí nevedia kto som, volám sa Ivan, mám pätnásť rokov a teraz vám poviem niečo o sebe. Nie som moc nadaný v športe, ale pár športov som už vyskúšal. Hrám pingpong v našom dedinskom klube, veľmi ma to baví a celkom mi to aj ide. Veľmi rád čítam anglické knihy, hlavne detektívne, a knihy ktoré sa odohrávajú v inom, respektíve magickom svete, a sú o rôznych kúzlach a záhadách. Rád pozerám filmy a seriály. Medzi obľúbené seriály patrí Stranger Things a Teen Wolf.
Volám sa Richard a mám 16 rokov. Pochádzam z Turčianskych Teplíc a bývam tu odmalička. Vo voľnom čase sa rád venujem napr. pozeraniu filmov, športu alebo technológiám a vždy sa snažím učiť niečo nové. Mojím cieľom je vytvárať články, ktoré nielen informujú, ale aj inšpirujú a daju priestor ľuďom sa zamyslieť. Verim, že každá téma je zaujímavá a náučná, ak ju vieme podať správnym spôsobom.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Ahojte, volám sa Ema. Rada kreslím a maľujem, venujem sa rôznym umeleckým činnostiam, ktoré mi umožňujú vyjadriť svoju kreativitu. Umenie pre mňa znamená voľnosť a možnosť tvoriť bez hraníc. Okrem toho si užívam počúvanie hudby a čítanie kníh. Taktiež rada a často pozerám filmy či seriály, najmä tie historické alebo fantasy. Mojím najobľúbenejším seriálom je Game of Thrones.
Moje meno je Michaela Gergišáková no väčšina ma volá Michelle. Mám 15 rokov, som z 2.BG.
Volám sa Lukáš Blizniak, som žiakom II.BG a mám 15 rokov. Hrávam futbal za TJ Družstevník Dražkovce a rád ho aj pozerám, najmä FC Barcelonu. Vo voľnom čase rád chodím von s kamarátmi alebo pozerám filmy. Taktiež obľubujem hranie počítačových hier ako napríklad VALORANT.
Volám sa Matúš, no väčšina ma volá Abdul, mám 16 rokov a chodím do II.AG. Vo voľnom čase rád chodím von s kamarátmi, chodím cvičiť a samozrejme, rád hrám počítačové hry ako VALORANT a iné strieľačky. Rád aj pozerám filmy a seriály, a medzi moje obľúbené patrí Fight Club, Truman show a Dexter. Nie som najväčší fanúšik čítania a učenia, ale keď je treba, tak sa naučím. Na Journali som sa ocitol náhodou. Rád budem písať články a novinky o tejto škole.
Úprimnosť treba 🙂 Volajú ma Terka a chodím do 2.AG. Mám 15 a budem úprimná, vôbec ma nebaví písať. Z predmetov ma najviac baví asi slovenčina. Zo športov mám najradšej jazdectvo, ktorému sa aj aktívne venujem. Vo voľnom čase počúvam hudbu a som s kamarátmi. Taktiež rada pozerám filmy a seriály, hlavne fantasy.
Volám sa Matúš, mám sedemnásť rokov a som žiakom 2.AG. Rád chodím von na bajku do prírody alebo hrám basketbal s kamarátmi, s ktorými si tiež niekedy rád zahrám nejakú videohru. Medzi moje obľúbené aktivity patrí počúvanie hudby (najradšej mám rock), editovanie videí a tiež si rád pozriem nejaký film alebo seriál (rád mám Interstellar a Stranger Things). Do školského Journalu som sa dostal v rámci ZMAK-u. Nikdy som písanie článkov neskúšal, tak uvidím, ako mi to pôjde.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.
Nedočkavý Aďo
Kto som? Ani sám neviem. 🙂
Športový nadšenec
Ľudovít Šenkár
Netrpezlivý Maxim
Volám sa Andrej Janík a chodím do triedy 1. BG. Som milovníkom futbalu, pozerám ho už od mojich šiestich rokov a taktiež futbal aktívne hrávam už sedem rokov, z toho dva roky za MŠK Fomat Martin. Tých zvyšných päť rokov som hral za Attack Vrútky.
Človek
Trpezlivý Martin
Kto som?
Hrávam volejbal za Martin. Myslím si, že každý, kto ma uvidí na chodbe, si pomyslí, že hrám nejaký takýto šport, ako je volejbal alebo basketbal. Sami skúste prísť na to, prečo. Toto vám môže napovedať o tom, ako ma bavia športy. Netrúfnem si povedať, že som nejaký talent v každom športe. Celkovo športy sú moja najsilnejšia stránka. Bavilo by ma písať hlavne o športoch, ale nebránim sa ani ostatným témam.
S nosom v knihe