Majstrovstvá, kde pri budovaní štadiónov zomrelo cez 6500 robotníkov, boli pošliapané základné ľudské práva a hlavne majstrovstvá, ktoré sa hrajú v úplne iný termín, ako je obvyklé. Sila peňazí zvíťazila nad zdravým rozumom. Takto by sa dali v krátkosti charakterizovať Majstrovstvá sveta vo futbale v Katare 2022.
Tak ako je tento šampionát kritizovaný za prostredie, v akom sa koná, samotný futbal, ktorý sa hrá, nemôže byť kritizovaný. Čo však musím uznať organizátori, vytvorili naozaj pekné futbalové zázemie s novučičkými ultramodernými a klimatizovanými štadiónmi. Šampionát priniesol sériu prekvapení. Hneď na začiatku turnaja sa o prvý šok pre futbalový svet postarali hráči Saudskej Arábie, ktorí zvíťazili nad ašpirantom na zlato, Argentínou. Prekvapivo zo skupinovej fázy vypadli tímy ako Nemecko, Belgicko, Dánsko a Uruguaj, s ktorými sa tiež počítalo vo vyraďovacích bojoch. Titul čierneho koňa šampionátu si výbornými výkonmi vybojovali hráči zo severoafrického Maroka, ktoré vyhralo svoju skupinu a dostalo sa do osemfinále.
V osemfinále vyhrali všetci favoriti zápasov ako Francúzsko, Argentína alebo Anglicko. Prekvapivo však prehralo Španielsko proti Maroku po penaltách. Najkrajšie zápasy osemfinále ponúkli hráči Brazílie, ktorí pretancovali Južných Kórejcov a po výsledku 4:1 sa tešili na štvrťfinále. No ešte útočnejším prejavom sa prezentovali hráči Portugalska v zápase proti Švajčiarom. Futbalisti z Pyrenejského polostrova dominantne sfúkli všetky nádeje hráčov s Helvétskym krížom na prsiach na štvrťfinále, ktorí sa po výsledku 6:1 rozlúčili so šampionátom.
Vo štvrťfinále prekvapivo prehrali tímy, ktoré hrali najkrajšie zápasy v osemfinále. Brazílski ostrostrelci si vylámali zuby na chorvátskej nezlomnosti a po penaltovom rozstrele im ostali len oči pre plač a štadiónom sa niesla jadranská samba. Taktiež Portugalsko nenašlo recept na skalopevnú defenzívu čierneho koňa šampionátu a po nepresvedčivom výkone podľahlo Maroku 0:1. Po prvýkrát sa tak v histórii svetových šampionátov v boji o medaily predstavia hráči z čierneho kontinentu.
Proti Maroku si v semifinále zahrá obhajca trofeje Francúzsko, ktoré vyradilo Anglicko. Tento zápas možno právom však považovať za predčasné finále majstrovstiev sveta. Zápas musel nadchnúť každého priaznivca futbalu. Fantastické výkony oboch súperov boli sprevádzané pravou futbalovou atmosférou. Nakoniec sa šťastie usmialo na tím obhajcov majstrovského titulu, tím Les Bleus.
Zápas Argentíny s Holandskom sa dá opísať od úvodných minút ako vysoko kontroverzný. Správanie hráčov z oboch reprezentačných výprav nebolo hodné tejto úrovne. Argentína vyhrala až po penaltách, aj napriek ich vedeniu 2:0. Do deja tohto zápasu však výrazne zasiahol rozhodca. Celkovo boli výkony rozhodcov vo viacerých stretnutiach slabučké.
Pred nami ostávajú už iba štyri zápasy. Z futbalovej stránky tento šampionát považujem za vydarený. Veľké finále sa uskutoční 18.12. na štadióne Lusail. Každý tím z tejto poslednej štvorky má na to, aby si zahral vo finále, nakoľko futbal je hra, kde je dôležité mať okrem talentu aj určitú dávku „šťastia“. Snáď o majstrovi sveta nerozhodne opäť pomyselná „božia“ ruka.
Volám sa Sofia. Mám 15 rokov a chodím do 2.BG.
Volám sa Nina, mám 16 rokov a som žiačkou 2.BG. Pochádzam z Martina a už od malička sa venujem športu. Momentálne hrávam futbal za MŠK Žilina, ktorý je mojou najväčšou záľubou. Rada si pozriem aj futbalové zápasy, najmä FC Barcelona.
Kto som?
Volám sa Štěpán Herbrych. Chodím do 2.BG a mám 16 rokov.
S nosom v knihe
Kto som?
Meno mám Sofia, no ľudia ma poznajú ako Zofa. Chodím do 2 BG a odbilo mi už 17 rokov. Držím sa jedného pravidla – keď nemusím, nerozprávam. No so správnymi ľuďmi som plná energie a milujem, keď ich môžem rozosmiať a vyčarovať im úsmev na tvári. A toto som ja.
Ahojte, volám sa Viktória. Baví ma slovenčina a myslím si, že by ma mohlo napĺňať aj tvorenie – rada by som do školského Journalu prispievala vlastnými témami.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.