História vianočných symbolov

Blíži sa čas Vianoc. Každý rok staviame stromčeky, zdobíme ich, spievame koledy…
Ale odkiaľ sa vôbec vzal vianočný stromček? Prečo jeme kapra? A čo je to s tým bozkom pod imelom?  amysleli ste sa niekedy nad tým, prečo tieto tradície dodržiavame a aký majú pôvod? V tomto vianočnom článku vám rada odkryjem tajomstvá najznámejších vianočných symbolov.

Najstarší písomný záznam o ozdobenom stromčeku pochádza zo 16. storočia z oblasti dnešného Nemecka. Vraj ho prvý priniesol do domácnosti reformátor Martin Luther, ktorý si podľa legendy chcel pripomenúť krásu hviezd nad zimným lesom.

A vedeli ste, že prvé „vianočné svetielka“ boli obyčajné sviečky pripevnené na konároch? 
Áno – vyzeralo to krásne, ale rozhodne to nebola najbezpečnejšia dekorácia.

Kapor na Vianoce? A čo sa jedlo predtým? Kapor je považovaný za tradičnú sviatočnú rybu, no kedysi to tak nebolo. Na štedrovečernom stole sa v minulosti objavovali aj jedlá, ktoré by nás dnes možno prekvapili – napríklad raky či žaby. Nechýbali ani regionálne špeciality, ktoré sú dnes už takmer zabudnuté. Kapor je však pôvodný druh našich riek. Podľa historických záznamov si ho ešte v časoch Rímskej ríše obľúbili rímski vojaci, ktorí ho spoznali v ramenách slovenských riek. Ryba im tak zachutila, že ju poslali až cisárovi do Ríma. Ten rozhodol, že sa kapor musí chovať aj tam, a tak vznikli aj prvé rybníky na jeho chov.

Pôvod adventného venca

Skutočný pôvod adventného venca nie je úplne jasný. Veniec so sviečkami sa totiž objavuje v rôznych kultúrach po celom svete. Predkresťanské germánske kmene si počas tmavých a chladných decembrových dní pomocou zapálených sviečok na venci symbolicky pripomínali nádej na príchod dlhších a teplejších jarných dní. Podobnú tradíciu poznali aj v Škandinávii. Tam ľudia počas zimy umiestňovali sviečky do kruhu a modlili sa k bohu svetla, aby obrátil Zem späť k slnku a priniesol svetlo a teplo. Neskôr si kresťania túto tradíciu prispôsobili a adventný veniec sa stal súčasťou duchovnej prípravy na Vianoce. Jedna z najznámejších legiend o vzniku moderného adventného venca pochádza z Nemecka. V 19. storočí sa tam deti v škole neustále pýtali svojho učiteľa, kedy budú Vianoce. Aby im čakanie spríjemnil, zobral koleso z voza a ozdobil ho sviecami. Bolo ich toľko, koľko dní zostávalo do Štedrého dňa. Každé ráno po príchode do školy zapálili jednu sviečku a sledovali, ako sa Vianoce postupne približujú. Z tejto tradície sa neskôr vyvinul menší adventný veniec so štyrmi či piatimi sviečkami alebo adventný kalendár.

Čo je to s tým bozkom pod imelom? Imelo je už oddávna symbolom lásky, vernosti a šťastia. Podľa tradície má posilňovať a upevňovať vzťahy medzi partnermi. Zvykom je, že po každom bozku sa z imela odstráni jedna biela bobuľka, čo má priniesť ešte viac šťastia a lásky. Ak na konci zostane už len jediná bobuľka, mala by sa uchovať po celý nasledujúci rok ako talizman dobrej pohody. Už v staroveku sa k imelu pristupovalo s veľkou úctou – jeho zber bol považovaný za posvätný obrad. Táto tradícia pretrvala až dodnes v podobe zlatéh

o imela, ktoré si zvykneme zavesiť nad dvere či na luster. Zaujímavosťou je, že imelo by sme si nemali kupovať sami – skutočné šťastie vraj prináša len imelo, ktoré dostaneme ako dar.