Dňa 26. marca, sme my gymnazisti mali možnosť zúčastniť sa Dňa duševného zdravia.
Každý tento deň začal inak, ale aktivity boli rovnaké pre každého. Niekto začal prednáškami, iný zase pohybovými aktivitami. Teraz by som vám povedal, čo sa tento deň dialo.
Začínali sme pohybovými aktivitami, kde sme si mohli zahrať vybíjanú a basketbal. Odtiaľ sme išli do relax zóny, kde sme si mohli oddýchnuť, posdriemať si alebo len v pokoji rozmýšľať nad vecami. Neskôr sme sa dostali na arteterapiu, na ktorej sme mali možnosť namaľovať svoje pocity.
Ako ďalšie sme išli na prednášku o úzkosti, kde nám rozprávali o tom, že úzkosť nie je vždy zlá a môže nás posunúť ďalej. Potom sme boli na prednáške o drogách, kde nám rozprávali o rôznych návykových látkach, o tom čo nám hrozí, ak ich budeme pravidelne užívať a aj o tom, koľko tej drogy nás dokáže zabiť.
Ďalej sme sa oboznámili so syndrómom vyhoretia, prejavoch gamblingu a tiež o linkách pomoci. Zaujímavá bola aj skúsenosť so psom, ktorý je vycvičený na canisterapiu.
Všetky spomínané aktivity prebiehali v priestoroch školy a pripravili ju študenti psychológie.
Volám sa Nina, mám 16 rokov a som žiačkou 2.BG. Pochádzam z Martina a už od malička sa venujem športu. Momentálne hrávam futbal za MŠK Žilina, ktorý je mojou najväčšou záľubou. Rada si pozriem aj futbalové zápasy, najmä FC Barcelona.
Kto som?
Volám sa Štěpán Herbrych. Chodím do 2.BG a mám 16 rokov.
Volám sa Sofia. Mám 15 rokov a chodím do 2.BG.
S nosom v knihe
Kto som?
Meno mám Sofia, no ľudia ma poznajú ako Zofa. Chodím do 2 BG a odbilo mi už 17 rokov. Držím sa jedného pravidla – keď nemusím, nerozprávam. No so správnymi ľuďmi som plná energie a milujem, keď ich môžem rozosmiať a vyčarovať im úsmev na tvári. A toto som ja.
Ahojte, volám sa Viktória. Baví ma slovenčina a myslím si, že by ma mohlo napĺňať aj tvorenie – rada by som do školského Journalu prispievala vlastnými témami.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.