Autorka recenzie: Marína Danielová, 2.AG
Autroka knihy: Zuzana Burgerová-Cacciabue
Kniha, v ktorej som sa našla. Vyplavila pocity, ktoré som nečakala. Pocity radosti, smiechu, vnútorného pokoja a lásky. Páčila sa mi, lebo sa veľmi ľahko čítala. Bola to láska od prvej strany.
Dej sa odohráva v Kanade, pri jazere v malej dedinke. Psy, káva, úžasný mladý chalan a štipka romantiky – to všetko tu nájdete. Bol to signál, že táto kniha bude moja „šálka kávy“.
Príbeh sleduje život 17-ročnej Emmy, ktorá ako normálna tínedžerka s francúzsko-talianskymi koreňmi, žije so svojou rodinou pri jazere Ontário v Kanade. Život sa jej skomplikuje, keď jej najlepší priateľ vyzná lásku. Páči sa jej totiž niekto iný. Sused. Lenže ten s ňou nechce mať nič spoločné. Však kto by ju chcel? Srdce už mala zlomené. Nie raz. A ten strach z opustenia. Túžila po trvalej láske. Podarí sa jej niekedy v živote začať dôverovať a získať srdce chalana svojich snov? Alebo to zostane len tichou nevypovedanou, platonickou láskou? Uspeje v tom, aby konečne pochopila, že mať a veriť v Boha vo svojom živote je tá najlepšia a najkrajšia vec na svete, aj keď to znamená pochovať staré strachy a traumy z detstva a posunúť sa vpred? Odpovede na tieto otázky sa dozviete, keď si knihu prečítate.
Som rada, keď sa mi kniha dobre číta. Lebo mám skúsenosť aj s knihami, ktorých strany sa obracajú veľmi pomaly. Ale táto kniha takou nebola. Štipka romantiky v dobrom príbehu s úžasným koncom bolo to, čo ma potešilo dokonca tak, že som hneď začala zisťovať, či autorka pokračovala v tomto príbehu ďalšou knihou.
Príbeh sa venuje boju proti hlboko pochovaným obavám, ale aj láske. Tej ľudskej, ale aj tej, na ktorej záleží najviac, Božej. Pretože, povedzme si pravdu, ľudia vám zlomia srdce viackrát a nemusíte veriť v lásku, ale Božia láska zostáva navždy. Páčila sa mi téma tejto knihy. Lebo nebola iba o láske. Spomenula som si na znamenitý film inšpirovaný skutočným príbehom Philipa Yanceyho – Kauza Kristus (The Case of Christ). Hľadali sa odpovede na otázky ako: Existuje vôbec Boh? Sú dôkazy ? Je vôbec Biblia pravdivá? Ak je Boh láska, prečo dovoľuje, aby nám tí najbližší ubližovali, či dovolí, aby nám zomreli blízki? Lenže viera je práve o tom. Že nemáme dôkazy. Že dôverujeme. Že úplne v poriadku nemať život naplánovaný do bodky. V knihe sa spomína aj krásny biblický verš z Matúšovho evanjelia 11:28–30: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie“. Tento biblický príbeh je ako objatie, ale zároveň uistenie od Boha, že tých, ktorí sú vyčerpaní, unavení, smutní príjme s otvorenou náručou a dá im oddych.
V príbehu vás prekvapí množstvo zvratov – nečakaných, ale aj takých, ktorých sa už neviete dočkať. A práve to je jedna z mnohých vecí, ktorá robí túto knihu dokonalým jesenným čítaním pri šálke teplého čaju, keď ste zabalení do teplej deky a rozvoniava pumpkin spice sviečka. Idylka na sychravé počasie.
Kniha by som odporučila všetkých dievčatám a mladým ženám. Ale aj všetkým tým, ktorí majú otázky o Bohu, viere a rozmýšľajú, čo to znamená mať vzťah s Bohom a nasledovať Ho. Nie je totiž ľahké prijať Boha potom ako sa vám stane vo vašom živote niečo hrozné, ako napr. opustenie či úmrtie najbližšej osoby. Smútok je vec, ktorou si veľa ľudí prechádza, to je normálne. Ale ku smútku sa občas pridáva aj hnev. Môžeme sa hnevať na seba, môžeme viniť Boha. Ale osobne si myslím, že Boh nám dokonale rozumie. Boh vie ako sa cítite. Chce vás zachrániť, vie ako na to. Dal svojho jediného Syna za naše hriechy (Ján 3:16). Preto ma táto kniha oslovila a myslím si, že je posilňujúca pre zlomené duše i pre tých, ktorí po niekom túžia. Našla som sa v príbehu Emmy a Tima, ktorých príbehy spoznáte. Uvedomila som si, že všetko má svoj čas a NIKDY netreba strácať nádej. Veci sa zlepšia, keď ich v nádeji vložíme do Božích rúk. Urobili to Emma a Tim? To už musíte zistiť prečítaním tohto príbehu.
Volám sa Sofia. Mám 15 rokov a chodím do 2.BG.
Volám sa Nina, mám 16 rokov a som žiačkou 2.BG. Pochádzam z Martina a už od malička sa venujem športu. Momentálne hrávam futbal za MŠK Žilina, ktorý je mojou najväčšou záľubou. Rada si pozriem aj futbalové zápasy, najmä FC Barcelona.
Kto som?
Volám sa Štěpán Herbrych. Chodím do 2.BG a mám 16 rokov.
S nosom v knihe
Kto som?
Meno mám Sofia, no ľudia ma poznajú ako Zofa. Chodím do 2 BG a odbilo mi už 17 rokov. Držím sa jedného pravidla – keď nemusím, nerozprávam. No so správnymi ľuďmi som plná energie a milujem, keď ich môžem rozosmiať a vyčarovať im úsmev na tvári. A toto som ja.
Ahojte, volám sa Viktória. Baví ma slovenčina a myslím si, že by ma mohlo napĺňať aj tvorenie – rada by som do školského Journalu prispievala vlastnými témami.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.