Autor recenzie: Michal Beniač, 2.BG
Na tejto hre som bol v Slovenskom komornom Divadle v Martine 17.9.2024. Predstavenie ma chytilo už od začiatku a držalo v príjemnom napätí a dobrej nálade až do konca. Príbeh spočíva z groteskných situáciách dejúcich sa počas obdobia medzi zasnúbením a svadbou Klementa, syna majiteľa veľkej firmy, a Kláry, ambicióznej majiteľky optiky.
Autor vytvára vtipné situácie plné irónie a dramatickej absurdity. Príbeh ponúka aj hlbšie zamyslenie nad otázkami identity a existencie v súčasnom hektickom svete. Diváci sú vtiahnutí do sveta, kde sa realita mieša s grotesknými prvkami, pričom samotné postavy často zápasia s vlastnými fóbiami a obavami, čo z nich robí nepredvídateľné, ale relatívne ľudské bytosti.
Hra je tak výnimočná práve pre svoju nekompromisnú satiru a schopnosť kriticky, no zároveň s humorom odhaľovať slabosti moderných vzťahov. Herecké výkony často stavili na expresívnu mimiku a fyzickú komédiu, čím zdôraznili bizarnosť postáv a situácií, v ktorých sa ocitli. Mňa opäť raz zaujal herecký výkon Tomáša Mischuru, ktorý vždy dodá akémukoľvek divadelnému predstaveniu veľa humorných situácií
práve svojím výrazom.
Napriek vtipu však hra nesie aj melancholický podtón. Pod povrchom komických scén sa skrýva smutná pravda o tom, ako ťažko ľudia hľadajú skutočné porozumenie a stabilitu vo vzťahoch. Práve tento kontrast medzi humorom a vážnosťou robí „Fóbie“ nezabudnuteľným divadelným zážitkom, ktorý oslovuje široké spektrum divákov. Hru by som si pokojne aj teraz po troch mesiacoch znova zopakoval a
myslím, že by ma v nej znova nadchlo niečo iné a odchádzal by som z divadla s novými silnými dojmami.