Cítim sa ja ako Werther,
láska ma vždy obchádza.
Už len guľku do spánku,
len tam zmysel nachádzam.
Cítim sa jak koniec knižky,
kde Peter a Lucia z výšky,
kývajú mi šťastní spolu,
mali ale riadnu smolu.
A čože tá Marína?
Andrej iba spomína.
Spomína na svoju milú
a nevie nájsť hlavnú chybu.
Stúpam iba do výšin,
Goriot sa prevýšil.
Ľúbil svoju rodinu,
Dali mu to za vinu.
Nemám rada Kollára,
jeho láska k vlasti prevláda.
Opustil on svoju milú,
aby inde našiel chvíľu.
Všetci lásku hľadajú,
niekedy sa aj dočkajú.
Niektorí však nemajú šťastie,
a preto radšej píšu básne.
Kristína Budošová, 2.AG