…s Andrejom Letrikom – Journal ESSMT

Interview pripravila: Daniela Wenkeová, 2.AG

„Staraj sa o svoje telo, je to jediné miesto, kde musíte žiť.“

Dlhšiu dobu som v Martine hľadala kondičného trénera, pod dozorom ktorého by som cvičila. Po viacerých odporúčaniach som ho našla a na moje veľké prekvapenie, stačilo ísť len trochu „poza školu“. Zistila som, že v blízkosti našej školy je nenápadný priestor, kde je možné výborne si zacvičiť a získať kvalitný tréning pod dozorom trénera, ktorým je bývalý profesionálny futbalista, dnes profesionálny kondičný tréner, ale tiež vášnivý cestovateľ – Andrej Letrik. Vyspovedala som ho preto nielen na športové témy.

Aďo, aká bola tvoja futbalová cesta?

Cesta bola veľmi náročná, tŕnistá, tak ako každá športová kariéra a myslím, že každý športovec vie, o čom hovorím. Na druhej strane mi ale dala do života veľmi veľa a som za ňu nesmierne vďačný. Vyrastal som vo futbalovej rodine, takže k futbalu som mal veľmi blízko od malička. V mladom veku som začal hrávať futbal v Blatnici a neskôr si ma všimli tréneri Fomatu Martin a prestúpil som do martinského klubu. V dorasteneckom veku som začínal hrávať za AS Trenčín. Po 2 mesiacoch ale prišla ponuku z klubu FK Senica a nebolo o čom dlho rozmýšľať. V tej dobe ich akadémia patrila k najlepším na Slovensku, čo som od prvého dňa na Záhorí aj hneď videl. Tam začal život profesionálneho športovca, ktorý je na jednej strane krásny, ale na druhej aj veľmi náročný a tŕnistý. Najťažšie obdobie nastalo, keď prišiel čas rozhodnúť sa, či pokračovať vo futbalovej kariére alebo ísť na vysokú školu. Skrz platové ohodnotenie športovcov na Slovensku som sa rozhodol pre štúdium a odišiel som na Vysokú školu ekonomickú do Zlína. Tam som popri škole hrával za Spartak Hulín a Zlín 3. najvyššiu českú súťaž. Neskôr som išiel študovať do Bratislavy na FTVŠ a s futbalom som sekol a hrával už len amatérsky či už v Martine a okolitých dedinách. Momentálne si už chodím len tak občas zahrať.

V koľkých rokoch si začal hrať futbal?

Mama mi hovorieva, že už v pôrodnici mi sestričky hovorili, že mám hlavu ako futbalovú loptu 😀 a tak mi to aj ostalo. Futbal mi bol blízky prakticky od narodenia. Súťažne som ho ale začal hrávať, keď som mal okolo 6 rokov.

Čo ťa viedlo k tomu, že si si otvoril fitnescentrum a nepokračoval si v profesionálnej futbalovej kariére?

V profesionálnom športe je veľmi tenká hranica medzi úspechom a neúspechom. Ja som bol, bohužiaľ, na tej druhej strane. Je extrémne veľa kvalitných hráčov, ktorým sa z rôznych dôvodov nepodarí dostať na vysokú úroveň. Či už je to skrz zranenia, nezhody s trénerom, nepadnutie do oka manažérovi a mohol by som pokračovať do nekonečna. Mojimi rovesníkmi a spoluhráčmi/protihráčmi boli mená ako Škriniar, Lobotka, Vavro a pod. Chalani boli na opačnej strane a teraz zarábajú milióny v zahraničných kluboch. A presne o tom je profesionálny šport. Mne sa do zahraničia nepodarilo dostať a na Slovensku som vedel, že sa tým neuživím na celý život, tak som si povedal, že radšej pôjdem študovať a nájdem si prácu. Ako som spomínal, najskôr som začal študovať ekonomiku, ale tam som vyhorel na matematike. Šport mi bol blízky a tak som išiel na Fakultu telesnej výchovy a športu do BA. Ešte na štátniciach som si nevedel predstaviť, že by som robil to, čo robím. Po škole ma ale oslovil bývalý slovenský futbalista Peter Struhár, či by som nešiel robiť k nemu trénera a neváhal som ani minútu. Postupne ma to začalo baviť a napĺňať. Po nejakých dvoch rokoch ma oslovil Dušan Schudich s Bohdanom Hroboňom, ktorý majú blízko k vašej škole, že majú priestor v škole a chceli by otvoriť nejaké pohybové centrum. Bol to pre mňa splnený sen, mať niečo svoje a pracovať na tom. A tak sme otvorili centrum na cvičenie, kde sa venujem ľuďom bez rozdielov. Od detí až po dôchodcov. Od začiatočníkov až po profesionálnych športovcov.

Kedy ťa začalo baviť/lákať cestovanie?

Cestovanie ma popravde moc nebavilo, keď som bol menší. Chodili sme s rodičmi a rodinou na dovolenky do rezortov. Potom som ale objavil možnosť kupovania leteniek aj pre sólo cestovanie a to bol zlom. S kamarátmi sme po strednej škole kúpili letenky na Maldivy a vtedy to celé začalo. Dnes majú ľudia neskutočné možnosti. Stačia 3 kliky a o pár hodín ste hocikde na svete. Pre pár rokmi to také populárne a dostupné ešte nebolo. Dnes je to každým dňom jednoduchšie a jednoduchšie. Takisto cenovo dostupnejšie a dostupnejšie. Napríklad najlacnejšie letenky do Valencie a späť som kúpil za 2 centy.

Ktorú krajinu si navštívil ako prvú?

Prvú destináciu mimo cestovania s rodičmi považujem Spojené arabské emiráty a Maldivy.

Koľko krajín si navštívil celkovo?

Momentálne je to 54 z celkového množstva 195. Takže dúfam, že ma ešte veľa z nich čaká a mám čo robiť, aby som stihol aspoň počet, ktorý by som chcel za život stihnúť.

Čo je tvojou najobľúbenejšiu spomienkou z cestovania?

Úf, tak toho je veľmi veľa. Ako hovorievam, cestovanie je jediná vec, za ktorú zaplatíš a spraví ťa bohatším. A na spomienky som teda veľmi bohatý. Asi je ťažko vypichnúť iba jednu. Ale najväčší zážitok som mal asi z preletu vrtuľníkom ponad New York.

Ktorá krajina sa ti najviac páčila a prečo?

Táto otázka je ešte ťažšia ako tá predtým 😀 Veľa ľudí sa ma na to pýta, ale pre mňa je každá krajina krásna a má to svoje čaro. Je to len o tom, aby to človek tak vnímal a pozeral sa na to tak, čo tá krajina ponúka. Keď som v Kuvajte, nebudem tam hľadať a hodnotiť lyžiarske strediská a podobne. Ale moja srdcovka sú krajiny blízkeho východu. Vysnívaná destinácia, kde som ešte nebol je Francúzska Polynézia, konkrétne Bora Bora.

V ktorej krajine by si si dokázal predstaviť žiť?

Určite sú to Spojené arabské emiráty a konkrétne Dubaj a AbuDhabí. Som milovníkom tepla a tam by som si ho užil po celý rok až-až. Takisto napríklad destinácie ako Madeira, kde je tiež priaznivé veľmi priaznivé počasie a je to krásny kút sveta. Nikdy som ale nežil v zahraničí ďaleko od domova a podľa mňa to nie je ani jednoduché zžiť sa s inou kultúrou a byť tak ďaleko od domova a rodiny. Slovensko je tiež krásna krajina a nemáme sa tu vôbec zle. Len je to na nás ľuďoch, aby sme krajinu robili krajšiu a nie naopak.

Kde sa ti páčilo najmenej a prečo?

Jediné miesto, kde sa mi vždy nepáči je v lietadle na ceste domov 😀

Ktorú krajinu sa podľa teba na 100% oplatí vidieť a prečo?

Každú jednu. Vidieť svet z rôznych pohľadov. Každý kút sveta je iný. Svet je neskutočne rozmanitý a treba vidieť čo najviac, aby mal človek rozhľad a videl, ako sa žije aj inde vo svete. Sú krajiny, kde sa majú ľudia lepšie, ale je mnoho krajín, kde sa ľudia nemajú ani tak dobre, ako sa máme tu my a nevážime si to. Napríklad takú pitnú vodu z kohútika, ktorú máme všade. Inde vo svete je to nepredstaviteľná vec. Čím viac človek vidí, tým sa inak na svet pozerá. Lebo niekedy mám pocit, že človek, ktorý nebol inde ako vo vlastnom meste, má pocit, že sme pupok sveta, a tak to teda vôbec nie je. Keď cestujete, spoznávate iné kultúry, iné náboženstvá, iné farby pokožky a zistíte, že všade sú ľudia aj dobrí aj zlí. Každý sa snaží žiť najlepšie ako vie, veľa ľudí bojuje každý deň o holé prežitie, veľa ľudí žije v takom luxuse, ktorý si nevieme ani predstaviť. Na konci dňa sme si ale všetci rovní a každý jeden z nás robí svet svetom. Preto rešpektujme, neodsudzujme, vážme si a užívajme každý jeden deň na tejto krásnej zemi.

Aké najzaujímavejšie jedlo si vyskúšal?

Čo sa týka jedla, tak nejaký veľký gurmán nie som. Takže neskúšam všelijaké špeciality. V poslednom čase som prišiel na chuť morský m plodom. Videl som všelijaké výmysly, ale nemám potrebu to vždy skúšať. Z takých bizarností vymenujem škorpiónov v Thajsku a ťavie mäso v Ománe.

Čo si myslíš o športovaní v zahraničí a u nás? Venujú sa podľa teba ľudia dostatočne športovým aktivitám a tak aj svojmu zdraviu?

Nevenujú, a práve aj preto robím to, čo robím. Snažím sa ľuďom ukázať cestu, že to význam má a každý ten pohyb potrebuje. V športovaní a staraní sa o vlastné telo zaostávame za západom a škandinávskymi krajinami míľovými krokmi. Ľudia na Slovensku cvičia málo a majú pocit, že sú to vyhodené peniaze. Slovo prevencia je tabu. Človek bol stvorený na pohyb, lov potravy a neustále presúvanie sa. Ľudstvo momentálne robí úplný opak. Nehýbeme sa a celé dni sedíme. Donútila nás k tomu doba a životný štýl, aký žijeme. Práve preto je veľmi dôležité, aby si človek aspoň 2x do týždňa našiel čas na nejakú minimálne hodinovú aktivitu a spravil niečo pre svoje telo. Cvičenie má nespočetne veľa benefitov. Vymenujem len základné ako pozitívny vplyv na kardiov

askulárny systém, mozog, kĺby, zdravie kostí, kompenzáciu zaťaženia, vyplavovanie endorfínov a pod. Dnes už je mnoho odborníkov na danú problematiku aj v Martine a človek má možnosť si vybrať. Je dôležité, aby človek robil niečo, čo ho baví, a vytvoril si takú zdravú závislosť a pohyb ho poháňal vpred. Veľa ľudí aj začne niečo robiť, ale robí to nasilu, nebaví ho to a potom to nemá žiadny význam. Keď nefunguje spolu hlava a telo, nikdy to nebude mať správny efekt. Čo ľudom odporúčam, je nájsť si niečo, čo ich bude v prvom rade baviť, aby si našli odborníka, ktorý sa danej problematike rozumie a ak sa človek v niečom nájde, tak potom je najdôležitejšie to, aby v danej činnosti vydržal čo najdlhšie. Radšej cvičiť 2x do týždňa rok v kuse ako každý deň a vydržať 2 týždne. Konzistentnosť je v tomto prípade kľúčom k úspechu. Ja pôsobím v budove školy a úzko spolupracujem s ESŠ. Ak by niekto mal záujem niečo pre svoje zdravie spraviť, môže ma kedykoľvek kontaktovať. Zakončím to jedným citátom, ktorý lemuje steny môjho centra a to: Staraj sa o svoje telo, je to jediné miesto kde musíte žiť.

Ďakujem veľmi pekne za rozhovor a každému, kto má chuť rozhýbať svoje telo a mať kvalitné tréningy, môžem Aďa odporúčať.