Autorka: Ema Štilcová, 3.BG
O knihe1984 som sa dozvedela už dávnejšie a cez ňu som sa dostala aj ku knihe 1Q84, ktorá je jej vraj podobná a síce ju mám na poličke ešte som ju neprečítala. Viem však, o čom približne je, tak som si myslela, že viem, čo mám od divadla čakať. To som sa však veľmi mýlila.
Začalo to v akejsi továrni, okolo sa prebiehala vojna medzi dvoma lídrami, obaja s neľudskými menami a pracovné podmienky boli tiež akési zvláštne. Každý pracovník robil každý deň to isté, všetko robili do rytmu a netvárili sa moc nadšene. Postupne začali ľudia miznúť a zomierať, nálada v továrni sa zhoršovala a podmienky v práci aj mimo sa sprísňovali. Všetci sa len zakrádali a šepotali medzi sebou, nikto nevedel, komu môže veriť. Hlavný hrdina sa potajme začal stretávať s jeho kolegyňou a pripojili sa k tajnej organizácii. Doposiaľ mi dej dával zmysel, aj sa mi veľmi páčil, no potom sa akoby všetko otočilo hore nohami. Všetko zrazu zmizlo, veliteľ organizácie nakoniec prezradil, že je jedným z lídrov a hlavnému hrdinovi začínalo trochu prepínať. Nevedel, čo je realita a čo nie, mal hlavu plných otázok, všetci vraveli, že si len musí spomenúť, no on ničomu nerozumel. Potom prišla scéna, kde ho mučili, ktorá sa mi ani trochu nepáčila. Prišla mi príliš dlhá, hlučná a nezmyselná. Na konci si vlastne spomenul no to, čo mal ,no nevieme, čo sa stalo s jeho svetom, ani čo bolo vlastne potom.
Takmer celý koniec divadla sa mi nepáčil a už som len čakala, kedy to nejako ukončia. Jednoducho by som povedala, že toto divadlo asi nebolo moja šálka kávy. No určite ma to prinútilo prečítať si knihu.
Ak si chcete prečítať pozitívnu recenziu na túto divadelnú hru, prečítajte si hodnotenie v podaní Michala Szaba, ktorá vyšla v predchádzajúcich číslach Journalu. 🙂
Volám sa Sofia. Mám 15 rokov a chodím do 2.BG.
Volám sa Nina, mám 16 rokov a som žiačkou 2.BG. Pochádzam z Martina a už od malička sa venujem športu. Momentálne hrávam futbal za MŠK Žilina, ktorý je mojou najväčšou záľubou. Rada si pozriem aj futbalové zápasy, najmä FC Barcelona.
Kto som?
Volám sa Štěpán Herbrych. Chodím do 2.BG a mám 16 rokov.
S nosom v knihe
Kto som?
Meno mám Sofia, no ľudia ma poznajú ako Zofa. Chodím do 2 BG a odbilo mi už 17 rokov. Držím sa jedného pravidla – keď nemusím, nerozprávam. No so správnymi ľuďmi som plná energie a milujem, keď ich môžem rozosmiať a vyčarovať im úsmev na tvári. A toto som ja.
Ahojte, volám sa Viktória. Baví ma slovenčina a myslím si, že by ma mohlo napĺňať aj tvorenie – rada by som do školského Journalu prispievala vlastnými témami.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.