Autorka: Ema Krišová, 2.AG
Divadelné predstavenie Tri Sestry, veľkolepý titul jedného z najslávnejších klasikov svetovej dramatickej tvorby Antona Pavloviča ponúka pohľad do sveta troch sestier, ktoré túžia a snívajú o lepšom živote v Moskve. Mala som príležitosť pozrieť si toto dielo aj na vlastné oči a prežiť umelecký zážitok.
Najviac ma zaujali postavy, ktoré stvárnili zúčastnení herci. Autor síce napísal repliky príbehu prerozprávaného postavami, ale herci sa druhoplánovo často nezameriavali len na dej, väčšinou vonkajšie vyjadrovali duševné pocity. Neboli tam žiadne zdĺhavé a napäté pauzy. Čo ma dosť prekvapilo, herci nepoužívali klasickú konverzáciu. Ich herecký výkon bol natoľko presvedčivý, že mi poskytol
priam prevtelenie do psychológie postáv a ja som pociťovala, že s postavami prežívam hlboké myšlienky o sklamaní, nádeji a ľudskej podstate.
Kostýmy boli premyslené, navrhnuté tak, aby charakterizovali autentickosť postáv a deja, ako aj čas, v ktorom sa príbeh odohrával. Boli prispôsobené dejstvám. Na kostýmoch ma zaujalo, že každá postava mala štýl, ktorý sa odrážal v jej osobnosti. Farebnosť, dizajnové prvky, to všetko prispelo k môjmu celkovému estetickému zážitku z predstavenia. Jednoducho povedané, či už vojenské uniformy alebo tradičné oblečenie boli spojené s jednotlivými dejstvami a každý kostým postupne pre mňa dával zmysel. Hoci sa
v dnešnej dobe také oblečenie nenosí, mala som chuť obliecť si jeden z kostýmov a zahrať si spolu s hercami.
Ďalšou zaujímavou časťou boli kulisy, ktoré ma prekvapili. Cez celé javisko bol natiahnutý biely akoby plexisklový dom, ktorý zdôrazňoval podstatu hry – domovina, súdržnosť rodiny, ako aj komfortné pocity postáv. Kulisy pre mňa predstavovali atmosféru príbehu, ale aj doby, s čím súvisel napríklad nábytok a dekorácie. Nebolo ich veľa, avšak niektoré detaily boli dokonale premyslené.
Veľmi sa mi páčilo hlavne historické zobrazenie interiéru domu, čo pridalo na realite. Osvetlenie bolo efektívne, podporovalo atmosféru hry a často plnilo úlohu pri vytváraní nálady postáv. Niekedy ma však vyrušovali repliky troch sestier vychádzajúce z reproduktorov.
V neposlednom rade najzaujímavejšou časťou bol záver predstavenia. Mariánovi Amslerovi sa dokonale podarilo cez herectvo,
pohybový jazyk a interpretačný pohľad vyjadriť duševné rozpoloženie postáv. Pre mňa mali veľký význam citácie napríklad postavy Andreja, ktorý svojou postavou a rozprávaním preniesol svoje pocity z dôb, kedy Čechov napísal toto veľkolepé dielo do aktuálneho času dnešných dní.
(foto: www.divadlomartin.sk)
Volám sa Sofia. Mám 15 rokov a chodím do 2.BG.
Volám sa Nina, mám 16 rokov a som žiačkou 2.BG. Pochádzam z Martina a už od malička sa venujem športu. Momentálne hrávam futbal za MŠK Žilina, ktorý je mojou najväčšou záľubou. Rada si pozriem aj futbalové zápasy, najmä FC Barcelona.
Kto som?
Volám sa Štěpán Herbrych. Chodím do 2.BG a mám 16 rokov.
S nosom v knihe
Kto som?
Meno mám Sofia, no ľudia ma poznajú ako Zofa. Chodím do 2 BG a odbilo mi už 17 rokov. Držím sa jedného pravidla – keď nemusím, nerozprávam. No so správnymi ľuďmi som plná energie a milujem, keď ich môžem rozosmiať a vyčarovať im úsmev na tvári. A toto som ja.
Ahojte, volám sa Viktória. Baví ma slovenčina a myslím si, že by ma mohlo napĺňať aj tvorenie – rada by som do školského Journalu prispievala vlastnými témami.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.