Ani sme sa nenazdali a už je tu október. Ubieha to rýchlo, však? Poďme sa na tento mesiac pozrieť trošku inak.
Vážiť si starších by mala byť samozrejmosť a určite nielen počas tohto mesiaca. Mala by to byť prirodzená súčasť nášho správania každý deň.
Bez ohľadu na to, či sú to naši rodičia, starí rodičia, známi alebo ktokoľvek starší, mali by sme im prejavovať úctu. Stačia k tomu úplne maličkosti, ako napríklad uvoľniť v autobuse miesto, pomôcť, keď vidíme, že má niekto s niečím problém, poslúchať a hlavne mať voči nim rešpekt. To sú základy. Myslím si, že úplne stačí, keď prídeme pozrieť našich starých rodičov, ktorí by pre nás spravili všetko a dali nám aj modré z neba. Tieto veci patria k bežnému dňu, ale čo s takým októbrom?
Október je jeden mesiac v roku, ktorý sa viac venuje starším a pripomína nám, prečo je to dôležité. O to sa postaralo aj naše mesto, ktoré si pre seniorov pripravilo rôzne podujatia ako napríklad Senior bál, na ktorom nechýbalo veľa tanca, hudby, zábavy a hlavne dobrej nálady v spoločnosti dobrých ľudí. Rôzne aktivity si pre našich seniorov pripravila aj Turčianska knižnica. Mohli si skúsiť prácu za počítačmi na PC kurze pre začiatočníkov, precvičiť svoje vedomosti a pamäť na kvízových úlohách alebo sa zúčastniť na rôznych podujatiach ako tvorivé dielne či pravidelné stretnutia a rozhovory. Následne sa to trochu otočilo a program si pripravili seniori pre našich najmenších.
Nezabúdajme na to, čo všetko pre nás starší urobili a aj keď nám to niekedy lezie na nervy, vypočujme si ich názory a rady. Predsalen majú tých skúsenosti viac.
Volám sa Sofia. Mám 15 rokov a chodím do 2.BG.
Volám sa Nina, mám 16 rokov a som žiačkou 2.BG. Pochádzam z Martina a už od malička sa venujem športu. Momentálne hrávam futbal za MŠK Žilina, ktorý je mojou najväčšou záľubou. Rada si pozriem aj futbalové zápasy, najmä FC Barcelona.
Kto som?
Volám sa Štěpán Herbrych. Chodím do 2.BG a mám 16 rokov.
S nosom v knihe
Kto som?
Meno mám Sofia, no ľudia ma poznajú ako Zofa. Chodím do 2 BG a odbilo mi už 17 rokov. Držím sa jedného pravidla – keď nemusím, nerozprávam. No so správnymi ľuďmi som plná energie a milujem, keď ich môžem rozosmiať a vyčarovať im úsmev na tvári. A toto som ja.
Ahojte, volám sa Viktória. Baví ma slovenčina a myslím si, že by ma mohlo napĺňať aj tvorenie – rada by som do školského Journalu prispievala vlastnými témami.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.