Autor: Kristián Ondrušek, 6.A
Keď dostaneš tri slovíčka, z ktorých vytvoríš príbeh…
Kde bolo tam bolo, bol raz jeden sklad. Do skladu dávali deti staré veci. Ale čo deti nevedeli, bolo to, že tie veci vedia hovoriť.
„Pssst,“ povedala stará telka. „Je tu niekto?“ „Áno, ja,“ povedalo ostré kružidlo. „Aj my,“ povedalo žito, adresa a masť. „A kto si ty?“ „Ja som stará telka,“ povedala, „ale ešte stále fungujem.“
Telka sa zapla a pustila film o mori, čo papá veľryby. A tak sa začali všetci báť, že robili všelijaké kúsky. Voňavé žito z toho spadlo na zem, ostré kružidlo začalo krúžiť na papieri a smutná masť plakala, lebo sa bála. „Stop,“ povedali všetci, „bojíme sa!“ Stopla telka film a povedala:
„Dobre, dobre,“ zahundrala. „Počkať, kde je adresa?“ „Poštová adresa zmizla,“ povedali.
Ale potom ju našli večer v rohu.