Autorka: Eva Rybanská, 5.A
Bolo raz jedno dievča a volalo sa Emka. Akurát dnes jej rodičia oznámili, že bude nosiť okuliare. Emka z toho nebola vôbec nadšená, bála sa, že ju okuliare budú tlačiť alebo že jej z nich budú odstávať uši. Nadarmo Emka prehovárala rodičov, že okuliare nepotrebuje, oni si trvali na svojom.
A tak o týždeň išla spolu s mamou do očnej ambulancie, aby jej dali nové okuliare. Nasadili jej ich a mama zaviezla Emku znova do školy. Keď vošla do triedy, tak sa všetci čudovali a pani učiteľka povedala: „No, Emka, dúfam, že si pripravená, lebo píšeme písomku zo slovenčiny.” „Áno,” prikývla, lenže Emka nebola vôbec pripravená, na písomku úplne zabudla. No a keď pani učiteľka dala písomku aj Emke, tak vôbec nič z toho nevedela, a tak rozmýšľala a rozmýšľala a len tak si v duchu hovorila: „Keby mi tak niekto poradil.”
A vtom okuliare akoby na povel ožili a ukázali cez sklo Emke správne odpovede. A tak to išlo pri všetkých písomkách. Odvtedy mala Emka svoje okuliare rada.