Autorka: Mária Leššová
Kto z dospelých si pamätá na svoje detské sny, na svoje zážitky, myšlienky, pocity? Bolo by zaujímavé stretnúť sa so svojím detským „ja” a zhodnotiť, do akej miery sa nám splnilo, o čom sme snívali vo svojich detských dušičkách, čo a ako sme prežívali.
Takúto možnosť poskytlo deťom Centrum voľného času Kamarát v Martine prostredníctvom projektu Básnenie. V rámci tohto projektu sa deti mohli už pred niekoľkými mesiacmi zúčastniť dvoch disciplín. Buď napísali tzv. zaľúbený list alebo list samému sebe. V zaľúbenom liste sa deti zverili s tým, čo by si vzali so sebou do dospeláckeho života z toho, čo teraz vlastnia, keby si mohli vziať iba jedinú vec. V liste samému sebe písali o svojich súčasných zážitkoch, čo ich teší alebo trápi, aké majú sny do budúcna, ako si predstavujú samých seba o niekoľko rokov.
31. mája 2023 sme sa so žiačkou triedy V. A, Evkou Rybanskou, vybrali do CVČ v Martine na stretnutie účastníkov projektu, pochádzajúcich z rôznych škôl. S úsmevom na tvári a s dobrou náladou nás privítali milé pracovníčky CVČ. Nakoľko bolo veľmi príjemné počasie, usadili nás vonku na trávičke pod stromom, kde sa postarali o zaujímavé aktivity nielen pre deti, ale aj pre nás dospelých, ktorí sme tam deti priviedli. Avšak hlavným bodom programu bolo čítanie listov. Deti sa vo svojich listoch obšírne rozrečnili napr. o tom, prečo nejaká vec pre ne veľa znamená a prečo si nevedia bez nej predstaviť svoj ďalší život alebo prečo si vybrali nejaké životné povolanie a v dospelosti určite nechcú byť ničím iným… Bolo zaujímavé počúvať tieto detské myšlienky a priania. Keď dieťa prečítalo svoj list, vhodilo ho do tzv. časovej schránky. Táto schránka je teraz odložená na niekoľko rokov v CVČ v Martine. Približne o štyri roky sa deti znova stretnú a prečítajú si, čo v tomto roku napísali a budú môcť bilancovať, či zmenili svoj názor na niečo zo svojich terajších tvrdení, čo sa im za uplynulý čas splnilo, čo sa zmenilo v ich živote a podobne. K tomu môžu priložiť ďalší list. Všetko sa znovu uzavrie do schránky na roky rokúce. Tento zaujímavý projekt trvá už dlhší čas a dnes sa po rokoch stretávajú už starší ľudia, aby sa mohli porozprávať o svojich zážitkoch a vymeniť si svoje dojmy.
Evka Rybanská, ktorá ako jediná reprezentovala našu školu, získala za svoju účasť na projekte Básnenie poukážku do kníhkupectva Martinus v hodnote desať eur, zápisník s perom a denník s otázkami, s dostatočným priestorom na odpovede, ktoré taktiež pomôžu uchovať myšlienky z určitého obdobia života.
Na stretnutí sa nám veľmi páčilo a rady sa ho zúčastníme, keď bude Evka deviatačka alebo prváčka na gymnáziu či strednej škole. Veríme, že projekt Básnenie v budúcnosti zaujme viacerých žiakov.
Pre tých, ktorí nevedia kto som, volám sa Ivan, mám pätnásť rokov a teraz vám poviem niečo o sebe. Nie som moc nadaný v športe, ale pár športov som už vyskúšal. Hrám pingpong v našom dedinskom klube, veľmi ma to baví a celkom mi to aj ide. Veľmi rád čítam anglické knihy, hlavne detektívne, a knihy ktoré sa odohrávajú v inom, respektíve magickom svete, a sú o rôznych kúzlach a záhadách. Rád pozerám filmy a seriály. Medzi obľúbené seriály patrí Stranger Things a Teen Wolf.
Volám sa Richard a mám 16 rokov. Pochádzam z Turčianskych Teplíc a bývam tu odmalička. Vo voľnom čase sa rád venujem napr. pozeraniu filmov, športu alebo technológiám a vždy sa snažím učiť niečo nové. Mojím cieľom je vytvárať články, ktoré nielen informujú, ale aj inšpirujú a daju priestor ľuďom sa zamyslieť. Verim, že každá téma je zaujímavá a náučná, ak ju vieme podať správnym spôsobom.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Ahojte, volám sa Ema. Rada kreslím a maľujem, venujem sa rôznym umeleckým činnostiam, ktoré mi umožňujú vyjadriť svoju kreativitu. Umenie pre mňa znamená voľnosť a možnosť tvoriť bez hraníc. Okrem toho si užívam počúvanie hudby a čítanie kníh. Taktiež rada a často pozerám filmy či seriály, najmä tie historické alebo fantasy. Mojím najobľúbenejším seriálom je Game of Thrones.
Moje meno je Michaela Gergišáková no väčšina ma volá Michelle. Mám 15 rokov, som z 2.BG.
Volám sa Lukáš Blizniak, som žiakom II.BG a mám 15 rokov. Hrávam futbal za TJ Družstevník Dražkovce a rád ho aj pozerám, najmä FC Barcelonu. Vo voľnom čase rád chodím von s kamarátmi alebo pozerám filmy. Taktiež obľubujem hranie počítačových hier ako napríklad VALORANT.
Volám sa Matúš, no väčšina ma volá Abdul, mám 16 rokov a chodím do II.AG. Vo voľnom čase rád chodím von s kamarátmi, chodím cvičiť a samozrejme, rád hrám počítačové hry ako VALORANT a iné strieľačky. Rád aj pozerám filmy a seriály, a medzi moje obľúbené patrí Fight Club, Truman show a Dexter. Nie som najväčší fanúšik čítania a učenia, ale keď je treba, tak sa naučím. Na Journali som sa ocitol náhodou. Rád budem písať články a novinky o tejto škole.
Úprimnosť treba 🙂 Volajú ma Terka a chodím do 2.AG. Mám 15 a budem úprimná, vôbec ma nebaví písať. Z predmetov ma najviac baví asi slovenčina. Zo športov mám najradšej jazdectvo, ktorému sa aj aktívne venujem. Vo voľnom čase počúvam hudbu a som s kamarátmi. Taktiež rada pozerám filmy a seriály, hlavne fantasy.
Volám sa Matúš, mám sedemnásť rokov a som žiakom 2.AG. Rád chodím von na bajku do prírody alebo hrám basketbal s kamarátmi, s ktorými si tiež niekedy rád zahrám nejakú videohru. Medzi moje obľúbené aktivity patrí počúvanie hudby (najradšej mám rock), editovanie videí a tiež si rád pozriem nejaký film alebo seriál (rád mám Interstellar a Stranger Things). Do školského Journalu som sa dostal v rámci ZMAK-u. Nikdy som písanie článkov neskúšal, tak uvidím, ako mi to pôjde.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.
Nedočkavý Aďo
Kto som? Ani sám neviem. 🙂
Športový nadšenec
Ľudovít Šenkár
Netrpezlivý Maxim
Volám sa Andrej Janík a chodím do triedy 1. BG. Som milovníkom futbalu, pozerám ho už od mojich šiestich rokov a taktiež futbal aktívne hrávam už sedem rokov, z toho dva roky za MŠK Fomat Martin. Tých zvyšných päť rokov som hral za Attack Vrútky.
Človek
Trpezlivý Martin
Kto som?
Hrávam volejbal za Martin. Myslím si, že každý, kto ma uvidí na chodbe, si pomyslí, že hrám nejaký takýto šport, ako je volejbal alebo basketbal. Sami skúste prísť na to, prečo. Toto vám môže napovedať o tom, ako ma bavia športy. Netrúfnem si povedať, že som nejaký talent v každom športe. Celkovo športy sú moja najsilnejšia stránka. Bavilo by ma písať hlavne o športoch, ale nebránim sa ani ostatným témam.
S nosom v knihe