Väčšina z vás si už pravdepodobne všimla, že v januári svoju prvú epizódu odvysielal seriál The Last of Us. Predlohu mu poskytla videohra s rovnakým názvom (ktorú som ja osobne zatiaľ nehral) a veľká časť z neho sa odohráva v Spojených štátoch amerických 20 rokov po začiatku apokalypsy (konkrétne v roku 2023).
Tým, ktorí o tomto seriáli a ani pôvodnej hre nič nevedia, stačí povedať iba to, že ide o postapokalyptickú cestu pašeráka Joela, ktorý musí dostať 14-ročnú Ellie cez celé USA, popri čom musia čeliť množstvu prekážok (ktorých však v konečnom dôsledku nie je až tak veľa 😅), na čele s vražedne nebezpečnými nakazenými (maskéri tu odviedli výbornú robotu!), ale najväčšiu hrozbu aj tak predstavujú ľudia, ktorí sú ochotní urobiť úplne čokoľvek len preto, aby mohli prežiť…
Ďalej by som určite vyzdvihol aj prepracovaný vizuál, na ktorom bolo vidno, koľko peňazí tvorcovia do tohto seriálu vložili. Scény vo vyľudnených mestách sú dych berúce a momenty s nakazenými tiež. Najväčšie plus však predstavuje to, že seriálové The Last of Us je vhodné aj pre tých, ktorí nehrali pôvodnú hru.
Avšak našlo by sa aj zopár vecí, s ktorými som mal problém. Na prvom mieste je určite počet nakazených – poriadnu zábavu s nimi si divák užije iba v dvoch epizódach, pretože inak ich tu je naozaj mizerne málo, kvôli čomu celý tento fiktívny svet pôsobí veľmi pusto.
Prvé tri časti nastavili latku šialene vysoko, a preto som si myslel, že sa niečoho podobného dočkáme aj vo zvyšných epizódach. Avšak neskôr sa tu dookola opakoval jeden veľký neduh – výplň, ktorá odvádzala pozornosť diváka od hlavného príbehu.
Nevadí mi to, že boli tieto pasáže zbytočné, niektoré z nich som si naozaj užil, ale najviac mi prekážalo to, že im niekedy bolo venovaného oveľa viac času, ako bolo treba. Ak by mala každá jedna časť aspoň hodinu, tak by bolo všetko v poriadku – avšak to sa nestalo, a preto mala finálna epizóda iba 43 minút, čo je veľmi málo a kvôli tomu pôsobila veľmi skratkovito (a nielen ona…).
Finálny verdikt: Aj napriek všetkému seriálové The Last of Us predstavuje naozaj kvalitne spracované postapo dobrodružstvo, ktoré si vychutná takmer každý fanúšik zombie tematiky. Už teraz sa teším na druhú sériu 😄
Ak by to niekoho zaujímalo, tak niečo podobné som napísal aj TU 😉.
Volám sa Sofia. Mám 15 rokov a chodím do 2.BG.
Volám sa Nina, mám 16 rokov a som žiačkou 2.BG. Pochádzam z Martina a už od malička sa venujem športu. Momentálne hrávam futbal za MŠK Žilina, ktorý je mojou najväčšou záľubou. Rada si pozriem aj futbalové zápasy, najmä FC Barcelona.
Kto som?
Volám sa Štěpán Herbrych. Chodím do 2.BG a mám 16 rokov.
S nosom v knihe
Kto som?
Meno mám Sofia, no ľudia ma poznajú ako Zofa. Chodím do 2 BG a odbilo mi už 17 rokov. Držím sa jedného pravidla – keď nemusím, nerozprávam. No so správnymi ľuďmi som plná energie a milujem, keď ich môžem rozosmiať a vyčarovať im úsmev na tvári. A toto som ja.
Ahojte, volám sa Viktória. Baví ma slovenčina a myslím si, že by ma mohlo napĺňať aj tvorenie – rada by som do školského Journalu prispievala vlastnými témami.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.