Autorka recenzie: Ema Štilcová, II.BG
(Obsahuje spojlery.) Film z roku 2019, podľa knihy Donny Tart.
Film začína scénou rozbombardovaného múzea. Hlavná postava Theo sa zobudil z bezvedomia. Muž vedľa neho mu počas smrti daroval prsteň a v panike Theo ukradol jeden obraz. Jeho matka, s ktorou išiel do múzea, sa po pár hodinách stále nevrátila domov a až po telefonáte s detskými službami sa Theo dozvedel, že pri výbuchoch v múzeu zomrela. Na prsteni bola adresa, ktorú sa rozhodol navštíviť, a našiel obchod so starožitnosťami. Mužovi, ktorý mu otvoril dvere, prsteň nechal a odsťahoval sa k svojmu otcovi, ktorý ich opustil, keď bol malý. V novom meste spoznal ruského chlapca Borisa. Začali spolu chodiť von a zo slušného chlapca so samými jednotkami sa stal úplný opak. Vplyvom Borisa sa Theo naučil kradnúť, biť, prestal chodiť do školy, začal piť a brať otcove drogy. Takto strávil mesiace, kým sa nerozhodol utiecť naspäť do New Yorku. Boris ho nechal odísť samého, no so sľubom, že za ním za pár dní príde.
O 8 rokov neskôr stretol na prechode Borisa, ktorý za ním nikdy neprišiel. Sadli si spolu do neďalekého baru a Boris sa mu priznal, že mu obraz pred rokmi ukradol a stratil. Theo sa okamžite rozbehol skontrolovať a zistil, že posledné roky schovával len obyčajnú knihu obalenú páskou. V šoku padne na zem a plače. Koniec.
Nikdy som nechápala, prečo Theovi na obraze tak záležalo, preto som sa rozhodla prečíta knihu. Len po prvých pár kapitolách sa môj názorná film úplne zmenil. Po pozretí som mu dala hodnotenie tak 4.2 /5, teraz by nedostal ani 2.5/5. Obraz ukradol, lebo bol jeho matky obľúbený a bol jediným dôvodom, prečo v ten deň v múzeu zomrela. Pred odchodom sa chcela na obraz pozrieť ešte poslednýkrát a Thea nechala v miestnosti, ktorá bola neskôr najmenej zasiahnutá výbuchmi. Počas nasledujúcich rokov Theo trpel neustálym pocitom úzkosti a viny z krádeže. Ale obraz bol jeho jediná vec, čo mu pripomínala matku, keďže jeho otec vyhodil všetky veci po jej smrti a byt, v ktorom spolu bývali, bol zbúraný. Film taktiež skončil asi v 2/3 knihy. Dej pokračuje ešte veľmi zaujímavými a dôležitými udalosťami. Po stretnutí v bare Boris presvedčil Thea na misiu získať obraz spať, čo však vyvrcholilo strieľačkou, pri ktorej Theo skončil s krvou na jeho rukách a neskôr sa pokúsil o samovraždu.
Film ani trochu nedokázal zachytiť dôležité pocity a napriek tomu, že má tri hodiny, vynechal väčšinu udalostí, ktoré zasiahli Theov život.
Pre tých, ktorí nevedia kto som, volám sa Ivan, mám pätnásť rokov a teraz vám poviem niečo o sebe. Nie som moc nadaný v športe, ale pár športov som už vyskúšal. Hrám pingpong v našom dedinskom klube, veľmi ma to baví a celkom mi to aj ide. Veľmi rád čítam anglické knihy, hlavne detektívne, a knihy ktoré sa odohrávajú v inom, respektíve magickom svete, a sú o rôznych kúzlach a záhadách. Rád pozerám filmy a seriály. Medzi obľúbené seriály patrí Stranger Things a Teen Wolf.
Volám sa Richard a mám 16 rokov. Pochádzam z Turčianskych Teplíc a bývam tu odmalička. Vo voľnom čase sa rád venujem napr. pozeraniu filmov, športu alebo technológiám a vždy sa snažím učiť niečo nové. Mojím cieľom je vytvárať články, ktoré nielen informujú, ale aj inšpirujú a daju priestor ľuďom sa zamyslieť. Verim, že každá téma je zaujímavá a náučná, ak ju vieme podať správnym spôsobom.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Ahojte, volám sa Ema. Rada kreslím a maľujem, venujem sa rôznym umeleckým činnostiam, ktoré mi umožňujú vyjadriť svoju kreativitu. Umenie pre mňa znamená voľnosť a možnosť tvoriť bez hraníc. Okrem toho si užívam počúvanie hudby a čítanie kníh. Taktiež rada a často pozerám filmy či seriály, najmä tie historické alebo fantasy. Mojím najobľúbenejším seriálom je Game of Thrones.
Moje meno je Michaela Gergišáková no väčšina ma volá Michelle. Mám 15 rokov, som z 2.BG.
Volám sa Lukáš Blizniak, som žiakom II.BG a mám 15 rokov. Hrávam futbal za TJ Družstevník Dražkovce a rád ho aj pozerám, najmä FC Barcelonu. Vo voľnom čase rád chodím von s kamarátmi alebo pozerám filmy. Taktiež obľubujem hranie počítačových hier ako napríklad VALORANT.
Volám sa Matúš, no väčšina ma volá Abdul, mám 16 rokov a chodím do II.AG. Vo voľnom čase rád chodím von s kamarátmi, chodím cvičiť a samozrejme, rád hrám počítačové hry ako VALORANT a iné strieľačky. Rád aj pozerám filmy a seriály, a medzi moje obľúbené patrí Fight Club, Truman show a Dexter. Nie som najväčší fanúšik čítania a učenia, ale keď je treba, tak sa naučím. Na Journali som sa ocitol náhodou. Rád budem písať články a novinky o tejto škole.
Úprimnosť treba 🙂 Volajú ma Terka a chodím do 2.AG. Mám 15 a budem úprimná, vôbec ma nebaví písať. Z predmetov ma najviac baví asi slovenčina. Zo športov mám najradšej jazdectvo, ktorému sa aj aktívne venujem. Vo voľnom čase počúvam hudbu a som s kamarátmi. Taktiež rada pozerám filmy a seriály, hlavne fantasy.
Volám sa Matúš, mám sedemnásť rokov a som žiakom 2.AG. Rád chodím von na bajku do prírody alebo hrám basketbal s kamarátmi, s ktorými si tiež niekedy rád zahrám nejakú videohru. Medzi moje obľúbené aktivity patrí počúvanie hudby (najradšej mám rock), editovanie videí a tiež si rád pozriem nejaký film alebo seriál (rád mám Interstellar a Stranger Things). Do školského Journalu som sa dostal v rámci ZMAK-u. Nikdy som písanie článkov neskúšal, tak uvidím, ako mi to pôjde.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.
Nedočkavý Aďo
Kto som? Ani sám neviem. 🙂
Športový nadšenec
Ľudovít Šenkár
Netrpezlivý Maxim
Volám sa Andrej Janík a chodím do triedy 1. BG. Som milovníkom futbalu, pozerám ho už od mojich šiestich rokov a taktiež futbal aktívne hrávam už sedem rokov, z toho dva roky za MŠK Fomat Martin. Tých zvyšných päť rokov som hral za Attack Vrútky.
Človek
Trpezlivý Martin
Kto som?
Hrávam volejbal za Martin. Myslím si, že každý, kto ma uvidí na chodbe, si pomyslí, že hrám nejaký takýto šport, ako je volejbal alebo basketbal. Sami skúste prísť na to, prečo. Toto vám môže napovedať o tom, ako ma bavia športy. Netrúfnem si povedať, že som nejaký talent v každom športe. Celkovo športy sú moja najsilnejšia stránka. Bavilo by ma písať hlavne o športoch, ale nebránim sa ani ostatným témam.
S nosom v knihe