Autorka recenzie: Ema Štilcová, II.BG
(Obsahuje spojlery.) Film z roku 2019, podľa knihy Donny Tart.
Film začína scénou rozbombardovaného múzea. Hlavná postava Theo sa zobudil z bezvedomia. Muž vedľa neho mu počas smrti daroval prsteň a v panike Theo ukradol jeden obraz. Jeho matka, s ktorou išiel do múzea, sa po pár hodinách stále nevrátila domov a až po telefonáte s detskými službami sa Theo dozvedel, že pri výbuchoch v múzeu zomrela. Na prsteni bola adresa, ktorú sa rozhodol navštíviť, a našiel obchod so starožitnosťami. Mužovi, ktorý mu otvoril dvere, prsteň nechal a odsťahoval sa k svojmu otcovi, ktorý ich opustil, keď bol malý. V novom meste spoznal ruského chlapca Borisa. Začali spolu chodiť von a zo slušného chlapca so samými jednotkami sa stal úplný opak. Vplyvom Borisa sa Theo naučil kradnúť, biť, prestal chodiť do školy, začal piť a brať otcove drogy. Takto strávil mesiace, kým sa nerozhodol utiecť naspäť do New Yorku. Boris ho nechal odísť samého, no so sľubom, že za ním za pár dní príde.
O 8 rokov neskôr stretol na prechode Borisa, ktorý za ním nikdy neprišiel. Sadli si spolu do neďalekého baru a Boris sa mu priznal, že mu obraz pred rokmi ukradol a stratil. Theo sa okamžite rozbehol skontrolovať a zistil, že posledné roky schovával len obyčajnú knihu obalenú páskou. V šoku padne na zem a plače. Koniec.
Nikdy som nechápala, prečo Theovi na obraze tak záležalo, preto som sa rozhodla prečíta knihu. Len po prvých pár kapitolách sa môj názorná film úplne zmenil. Po pozretí som mu dala hodnotenie tak 4.2 /5, teraz by nedostal ani 2.5/5. Obraz ukradol, lebo bol jeho matky obľúbený a bol jediným dôvodom, prečo v ten deň v múzeu zomrela. Pred odchodom sa chcela na obraz pozrieť ešte poslednýkrát a Thea nechala v miestnosti, ktorá bola neskôr najmenej zasiahnutá výbuchmi. Počas nasledujúcich rokov Theo trpel neustálym pocitom úzkosti a viny z krádeže. Ale obraz bol jeho jediná vec, čo mu pripomínala matku, keďže jeho otec vyhodil všetky veci po jej smrti a byt, v ktorom spolu bývali, bol zbúraný. Film taktiež skončil asi v 2/3 knihy. Dej pokračuje ešte veľmi zaujímavými a dôležitými udalosťami. Po stretnutí v bare Boris presvedčil Thea na misiu získať obraz spať, čo však vyvrcholilo strieľačkou, pri ktorej Theo skončil s krvou na jeho rukách a neskôr sa pokúsil o samovraždu.
Film ani trochu nedokázal zachytiť dôležité pocity a napriek tomu, že má tri hodiny, vynechal väčšinu udalostí, ktoré zasiahli Theov život.
Volám sa Sofia. Mám 15 rokov a chodím do 2.BG.
Volám sa Nina, mám 16 rokov a som žiačkou 2.BG. Pochádzam z Martina a už od malička sa venujem športu. Momentálne hrávam futbal za MŠK Žilina, ktorý je mojou najväčšou záľubou. Rada si pozriem aj futbalové zápasy, najmä FC Barcelona.
Kto som?
Volám sa Štěpán Herbrych. Chodím do 2.BG a mám 16 rokov.
S nosom v knihe
Kto som?
Meno mám Sofia, no ľudia ma poznajú ako Zofa. Chodím do 2 BG a odbilo mi už 17 rokov. Držím sa jedného pravidla – keď nemusím, nerozprávam. No so správnymi ľuďmi som plná energie a milujem, keď ich môžem rozosmiať a vyčarovať im úsmev na tvári. A toto som ja.
Ahojte, volám sa Viktória. Baví ma slovenčina a myslím si, že by ma mohlo napĺňať aj tvorenie – rada by som do školského Journalu prispievala vlastnými témami.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.