Pretty privilege

Autor: Samuel Barienčík, V.BG

Pretty privilege, alebo privilégium krásy, je naozajstným fenoménom, ktorý nás všetkých ovplyvňuje. Stojí na teórii, že ľudia, ktorí sú spoločnosťou považovaní za pekných, majú v živote viac príležitosti a je s nimi zaobchádzané inakšie, ako s ľuďmi na opačnom konci tejto spoločnosťou nastavenej škály. 

     Či už podvedome, alebo nie, od ľudí spĺňajúcich ideál krásy, ľudia očakávajú, že im bude pri nich dobre, že sú to určite dobrí ľudia s veľkým srdcom a kvalitným vzdelaním. Takéto očakávania druhej strane znižujú  sebavedomie a nedôveru  v samého seba.  Ľudia tým pádom viac uprednostňujú “krásnych“ ľudí pred tými “menej krásnymi.“ A toto rozdeľovanie má svoje následky. A toto je jeden z dôvodov, prečo vznikajú na sociálnych sieťach, ako je Instagram, TikTok alebo Snapchat, skrášľujúce filtre pri ktorých častokrát už neviete ani povedať, či daná osoba filter na sebe má, alebo nie. Spoločnosť chce totiž plniť tieto štandardy krásy, aby sa aj zvyšok priemerne peknej populácie, mohol cítiť docenene a mohli byť braní vážne aspoň v online priestore. Je veľa prípadov, práve aj na týchto sociálnych sieťach, kde ľudia hovoria o svojej skúsenosti, pri procese zmeny výzoru a dostávania sa do týchto parametrov krásy, že sa pred zmenou stretávali s výsmechom a necítili sa rovnocenne s ostatnými ľuďmi, až kým sa nezmenili oni sami. Vtedy šikana odišla, začali prichádzať denné komplimenty a dokonca ich ľudia brali aj vážnejšie, keď niečo rozprávali. 

      Virálny prípad, kde sa vo veľkej miere aplikovalo privilégium krásy, s ktorým sa mohlo stretnúť veľa ľudí používajúcich aplikáciu TikTok, bol prípad Camerona Herrina. 

Cameron Herrin bol 8.4.2021 súdom na Floride odsúdený na dvadsaťštyri rokov väzby. Cameron mal 18 rokov, keď sa pretekal s druhým autom na ceste a práve jeho vozidlo Ford Mustang, ktoré dostal od rodičov ako darček, za ktorého volantom sedel Cameron zrazilo 24 ročnú Jessicu Reisinger a jej  ročnú dcéru Lilliu, ktoré zomreli na následky ťažkých zranení.

Prípad sa stal virálny na aplikácii TikTok, keď sa právnik Andrew Warren odvolal na to, že 24 rokov za mrežami je “príliš drsný“ rozsudok. Súd, ale požiadavku neschválil a na poslednom sedení si Cameron vypočul, že mu ostáva trest v podobe 24 rokov väzby.  Vtedy začala po aplikácii kolovať fotka jeho šokovanej tváre. Po verdikte súdu ho tisíce ľudí na TikToku začalo obraňovať, že dostal príliš veľký trest. Ľudia si svoj názor na rozsudok sudcu Christophera Nash, obhajovali rôznymi spôsobmi, narážajúcimi na jeho výzor. Bolo vytvorených stovky editov so zábermi zo súdu, kde ho ľudia ľutovali a presadzovali názor, že by mal mať nižší trest, lebo je veľmi pekný na to, aby strávil takú dlhú časť života vo väzení. A po uplynutí trestu, už nebude tak pekne vyzerať ako v deň rozsudku. Bolo napísaných aj veľa komentárov o tom, že predsa pekný, mladý chalan si nezaslúži stráviť taký dlhý čas vo väzení. Veď predsa svoj čin ľutuje a nejde o plánovanú vraždu, ale o nehodu . Ľudia akoby zabudli, pri pohľade na jeho tvár, že vďaka jeho nezodpovednosti, vyhasli dva životy. Otázka znie, či by dostal takú obrovskú dávku podpory a obrany, keby vyzeral inak ako je spoločnosťou akceptovaná norma krásy.

      Na sociálnej sieti TikTok ešte ostaneme. Mnoho žien prehovorilo o ich skúsenosti s fenoménom “Pretty privilege“ v súvislosti so zmenou ich vonkajšieho výzoru. Influencerka Mina, hovorí o tom, že keď bola mladšia, nebola spoločnosťou považovaná za najkrajšie dievča jej okolia.  Ľudia sa jej vyhýbali , častokrát počúvala škaredé poznámky na jej výzor, čo jej spôsobovalo úzkosti. Cítila sa neviditeľná a nevypočutá. Bála sa, že si nikdy nenájde lásku. Keď sa postupne začala Minina vonkajší výzor meniť, cítila, že ľuďom nevadí byť v jej spoločnosti, ale dokonca ju vyhľadávali. Spomína aj na to ako išla raz na pohovor servírky, kde bola okamžite prijatá. Keď prišla na miesto pohovoru, bola hneď prijatá, bez toho, aby pohovorom vôbec prešla. Stále je to vnútorne tá istá osoba ako predtým, no teraz vyzerá inak a tak vyzerá aj prístup ľudí k nej. So zmenou prístupu ľudí, sa jej zlepšil aj psychický stav. 

       Už ostáva sa len zamyslieť, prečo ako spoločnosť akceptujeme takýto druh privilégia a ako tomu predísť, aby sme neboli prezentovaní na základe našich vonkajších čŕt, ale na základe nášho charakteru a činov. Každý musíme začať sami od seba a prestať súdiť “knihy podľa ich obalu“ a dávať priestor všetkým ľuďom, bez ohľadu na ich vonkajší vzhľad, aby mohli prejaviť svoj charakter.