…s Jozefom Sopoligom

Autor: Rastislav Hvizdák, II.BG

V rubrike Na slovíčko sa nám podarilo osloviť už viacerých. Zaujímali nás názory našich učiteľov, pýtali sme sa športovcov, minulý rok sme sa dokonca rozprávali s ministrom školstva. Tentokrát sme si to namierili priamo do riaditeľne. Nebojte sa, nikto nič zlé nevyviedol, to len pán riaditeľ súhlasil s rozhovorom. 🙂

Aký je Váš najobľúbenejší film?

Je ich viacero. Mám rád film Čistá duša alebo Dobrý Will Hunting. Film je o jednom nepoznanom géniovi. Robil upratovača na vysokej škole a vyriešil príklad zverejnený na školskej chodbe. Tromfol všetkých. Z toho filmu mi utkvela jedna scéna, v ktorej hlavná postava hovorí študentom prestížnej školy: „To, za čo si vy platíte veľké peniaze, ja mám za jeden dolár v knižnici.“ Pre mňa je to odkaz na to, že vzdelávanie je najmä, ale nielen o tom, že si sadneš na zadok a venuješ sa tým veciam poriadne, systematicky a dlhodobo. Dnes oproti minulosti je to o to jednoduchšie, že prístup do „knižnice“ máme aj online. Uvedomujem si však, že ľudia sa učia rôznym spôsobom, niekomu vyhovuje, keď sedí a počúva nejakú lekciu, ďalším, keď študujú samostatne v tichosti, a niektorým viac vyhovuje, keď sú pri tom aktívni v skupine. Dôležité je, aby pri tom boli plne prítomní a premýšľajúci.

Čo je pre Vás motiváciou pracovať s mladými ľuďmi?

Myslím si, že pri práci s mladými je pre mňa veľmi motivujúca interakcia, diskusia, možnosť nejakým spôsobom spolupracovať na životoch tých druhých. Som rád, keď vidím progres žiakov, som rád, keď vidím, že sa im darí a som rád, že môžem byť toho súčasťou. Motivuje ma, keď vidím pozitívnu zmenu.

Sledujete sociálne siete? Ak áno, aké?

Priznám sa, že veľmi málo sledujem sociálne siete a snažím sa nebyť na sociálnych sieťach. Facebook ma obišiel úplne, Instagram viem, že exisstuje a Tik Tok je pre mňa španielska dedina. Videl som nejaké tie shorts z Tik Toku a vyvolalo to vo mne predstavu, že tam všetci tancujú a ukazujú svoje tanečné kreácie. Ale možno je to len značné zjednodušenie.

Ak využívam nejaké sociálne siete, skôr sú to chatovacie programy na spojenie sa s rodinou. Sociálnym sieťam sa vyhýbam z jednoduchého dôvodu – byť na sociálnej sieti je pre mňa ako mať ďalší otvorený kanál, odkiaľ prichádzajú informácie. Keďže som veľmi preťažený prácou s informáciami v pozícii riaditeľa, tak sa snažím veľmi striedmo pracovať s tým, čo sa ku mne dostane. Svojho času som pravidelne pozeral správy v televízii o ôsmej, aj to som úplne vynechal. Nahradil som to čítaním elektronických novín, kde si môžem informácie vybrať.

Ak sa vrátim k sociálnym sieťam, tak mám profil na Linkedin a nedávno som si založil profil na Twitteri, kde sledujem jedného harwardského profesora Rona Richharta. Na Twitteri som chcel vidieť, ako sa zmení, keď ho preberie Elon Musk.

Na stránke Komenského inštitútu sa píše, že sa venujete dobrovoľníctvu. Môžete nám to priblížiť?

Teraz sa snažím vytvárať priestor pre dobrovoľníctvo na našej škole, a to z toho dôvodu, že som mal veľmi dobrú skúsenosť, keď som bol vo veku našich gymnazistov a moja dobrovoľnícka práca s mladými ľuďmi sa pretavila do môjho terajšieho povolania učiteľa a riaditeľa.

Ako ste vnímali dištančnú výuku? Je to podľa Vás dobrá alternatíva? Chceli by ste v nej pokračovať?

Dištančnú výuku som bral takým dvojakým spôsobom. Jednak som bol veľmi vďačný za svojich kolegov a kolegyne, za to, že boli veľmi flexibilní a  že urobili maximum pre to, aby sme mohli prejsť na dištančnú výuku a vytvoriť podporu pre študentov a ich rodiny. Dlhodobo je však online vyučovanie neudržateľné, aj preto sme svojho času písali petíciu spolu s rodičmi z našej školy, aby boli školy otvorené, aby fungovali v inom režime ako iné oblasti spoločenského života počas pandémie. Na druhej strane bolo online vzdelávanie nevyhnutnosť a my sme na to boli ako škola technicky aj infraštruktúrou pripravení, za čo som rád.

Čo považujete za najväčší problém dnešnej doby?

Tých problémov je veľa. Priznám sa, že asi tak pred dvoma týždňami som si sám pre seba povedal, že akosi prestávam rozumieť tomuto svetu.

Vnímate rast psychických problémov u mládeže a študentov?

Veľmi to vnímam a hľadáme v našej škole spôsoby, ako študentom pomôcť. Som rád, že máme aj odborných zamestnancov, školské psychologičky či školské farárky. Že máme aj dobrú podporu cez Peer Ministry program na gymnáziu. Okrem toho, snažíme sa byť citliví a snažíme sa pomôcť všetkým študentom, ktorí si prechádzajú náročným obdobím.

Z čoho myslíte, že tieto problémy v dnešnej dobe pramenia?

Nechcem veci zjednodušovať. Niekedy je to zázemie, niekedy je to genetika, niekedy sú to narušené vzťahy, niekedy sú to sociálne siete. Nedávno som čítal jednu štúdiu o tom, ako trávenie veľa času na sociálnych sieťach mení mozog a jeho fungovanie. Takže to skôr vyzerá na zmes týchto vplyvov. Pandémia Covidu a sociálna izolovanosť tomu tiež napomohla. Počas online vzdelávania sa akoby 3D priestor zúžil na 2D priestor na obrazovkách. Žijeme dobu, kedy sa všetko zrýchlilo. Čo nám chýba, je viac vnútorného pokoja, viac odstupu – neriešiť všetko ihneď, chýba možno viac stíšenia či upokojenia.

Má podľa Vás Slovensko potenciál na to, aby držalo krok s rozvinutými krajinami Európy?

Potenciál na to jednoznačne máme, ale čo nám chýba, je rastové nastavenie mysle, potrebujeme menej obviňovania iných a väčšiu ochotu priať jeden druhému či ochotu spolupracovať.

Nie je problém v tom, že mnoho inteligentných a schopných ľudí, ktorí by mohli tejto krajine pomôcť, uteká do zahraničia? Aj z radov absolventov bilingválnych gymnázií. Ako by ste riešili odliv týchto ľudí?

Študentom hovorím: Choďte, nazbierajte čo najviac skúseností, naučte sa čo najviac, ale vráťte sa domov a pomôžte, aby Slovensko bolo lepšou krajinou. Často sa stáva, že keď sme ďaleko od svojej krajiny, tak si možno uvedomíme jej pozitíva. Táto krajina potrebuje mladých ľudí s víziou, charakterom, s rozhľadom, ale aj ochotou tvrdo pracovať na jej rozvoji.

Kam by ste nám odporučili ísť študovať po dokončení štúdia na našom gymnáziu?

Nemám nejaký konkrétny tip, ale odporučil by som im, aby išli študovať na dobrú školu, kde ich budú vnímať ako partnerov a kde s nimi budú jednať s rešpektom.

Ďakujeme za Vám za čas, ktorý ste nám venovali!