Autorka: Eva Rybanská, 5.A
Hanka bola malé dievčatko, ktoré pomáhalo rodičom vo všetkom, usilovne si robilo úlohy, upratovalo, ale problém bol v tom, že Hankine narodeniny sa už blížili. Niežeby sa rodičia netešili, že môžu kúpiť svojej dcére darček, veď poslúchala, robila si úlohy a aj upratovala, avšak Hanka chcela na každý sviatok bábiku. Poviete si, veď na tom nie je nič zlé, keď sa s tou bábikou bude hrať, no ale Hanka sa s bábikami nehrala. Vždy, keď nejakú dostala, zobrala fixku a bábiku počarbala. Potom sa rozplakala, že už bábiku nechce a hodila ju do koša. V koši už mala toľko veľa bábik, že jej kôš išiel pomaly vybuchnúť.
Hanka mala narodeniny zajtra a ako každý sviatok si Hanka prosila bábiku, počarbala ju, rozplakala sa a hodila ju do koša, no ale keď v noci Hanka zaspala, nevedela, že bábiky v koši plánujú krutú pomstu. Bábiky sa dohadovali, ako sa Hanke pomstia. Jedna navrhla, nech jej ostrihajú vlasy, druhá zase, nech jej rozstrihajú jej obľúbené šaty, no jedna, úplne najstaršia bábika povedala: “Všetky sa upokojte! Už nám nezostáva veľa času! Hanka sa o chvíľu zobudí, a tak navrhujem obrátiť karty. To, čo ona spravila nám, spravíme my jej. Počmárame ju centrofixkou po celom tele, aby si to nikdy nemohla zmazať a aby si zapamätala už navždy, že to nemá nikomu robiť.” Bábiky skríkli jednohlasne: “Áno.” Každá si zobrala centrofixku a počarbali Hanku od hlavy až po päty. Ráno, keď sa Hanka zobudila a pozrela sa na seba do zrkadla, skríkla na celý byt. Rodičia ku nej hneď pribehli, zobrali špongie a snažili sa to zmazať, ale nešlo to. A tak Hanka zostala navždy počmáraná.
Ak nechcete, aby sa to stalo aj vám, nečmárajte bábiky! Hanke časom počmáranie zmizlo, lebo si uvedomila, čo robila a začala sa ku svojim hračkám správať slušne a začala si ich vážiť.
Volám sa Sofia. Mám 15 rokov a chodím do 2.BG.
Volám sa Nina, mám 16 rokov a som žiačkou 2.BG. Pochádzam z Martina a už od malička sa venujem športu. Momentálne hrávam futbal za MŠK Žilina, ktorý je mojou najväčšou záľubou. Rada si pozriem aj futbalové zápasy, najmä FC Barcelona.
Kto som?
Volám sa Štěpán Herbrych. Chodím do 2.BG a mám 16 rokov.
S nosom v knihe
Kto som?
Meno mám Sofia, no ľudia ma poznajú ako Zofa. Chodím do 2 BG a odbilo mi už 17 rokov. Držím sa jedného pravidla – keď nemusím, nerozprávam. No so správnymi ľuďmi som plná energie a milujem, keď ich môžem rozosmiať a vyčarovať im úsmev na tvári. A toto som ja.
Ahojte, volám sa Viktória. Baví ma slovenčina a myslím si, že by ma mohlo napĺňať aj tvorenie – rada by som do školského Journalu prispievala vlastnými témami.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.