Autor: Michal Szabo, I.AG
Všeobecné fakty
1984 je divadelná adaptácia románu Georgea Orwella s rovnomenným názvom. Slovenskom komorné divadlo v Martine ju má zaradenú vo svojom repertoári. Hrávajú ju priemerne raz mesačne. Hlavné roly obsadili Tomáš Mischura a Jana Kovalčiková.
Dej
1984 je špičkou slovenskej drámy. Tak ako jej knižná predloha, poukazuje na dobu komunizmu, kritizuje manipuláciu, potláčanie subjektívnych názorov a úsudkov, ktoré sa konali počas tejto doby. Už po príchode do divadelnej sály vás herci, kulisy a výborne kostýmy vtiahnu do deja a majú atmosféru, ktorá sa nedá nikde inde zažiť. Herecké výkony sú úžasné a jedným slovom odvážne. V úlohe hlavnej postavy Winstona Tomáš Mischura podáva svetový výkon, ktorý v deji, zo začiatku zdá sa, že jediný, vidí svet čisto, pokúša sa vyjsť z každodenného stereotypu. Neskoršie sa ku nemu pripojí Júlia (Jana Kovalčíková), s ktorou sa dostávajú hlbšie k totalitného režimu.
Dej pracuje s tým, že divák počas prestavenia rozmýšľa, spája si súvislosti. Odporúčam, aby si divák pred navštívením tohto predstavenia prečítal celý alebo aspoň začiatok Orwellovho románu, pretože divadelná hra ,,hneď na vec”, nemá úvod a neskoršie v deji ani nadväznosť udalostí, čo nepripraveného diváka odradí. Nie každý si to užije a bude vedieť, čo sa stalo a čo to malo znamenať. Dokonca si myslím, že viac než polovici ľudí, ktorá sa odváži ísť na toto predstavenie, sa nebude páčiť, zanevrie na túto divadelnú orwellovku a nebudú ochotní počúvať Orwellov odkaz.
Znie to odpudzujúco, ale keď sa dostanete cez začiatok, po ktorom ste zmätení… Divadelná hra prepája viac dejových línií, ktoré sa po viac než stej minúte spoja, otvorí sa vám, tak isto ako Winstonovi, realita totalitného režimu a jej špinavosti.
A konieč? Ten je dojímavý. Nejeden divák si utieral slzy dojatia z toho čo videli.
Osobný názor
Sú to skoro dva mesiace od toho čo som túto hru videl, odvtedy som na ňu neprestal myslieť. Je bezpochyby moja najobľúbenejšia a kontroverzne aj najlepšia divadelná hra, ktorú som kedy videl. Dej dáva veľa otázok, na ktoré postupne odpovie, ale položí dve nové, ktorými dojímavo uzatvára dej.
1984 nie je pre každého, ale ten komu sadne, bude mať nezabudnuteľný zážitok. Nesnaží sa zaujať divákov svojim humorom, marketingo. Po skončení som bol trochu sklamaný. Nie z hry, ale z publika, na ktorom som videl, že hru pochopilo málo divákov. Uznávam, žč skoro 3 hodiny je dlhá doba, niektoré časti sú až moc opakujúce sa, niektoré zbytočné predlžované. Ale napriek týmto malým chybičkám obsadilo 1984 v mojom srdci špeciálne miesto a teším sa, kedy budem môcť zažiť tento úžasný zážitok znova.
Verdikt
1984 je odvážna adaptácia, ktorá nie je pre každého. Je pre menšinu, ktorá je otvorená novým veciam a zážitkom. Herecké výkony sú svetové, kostýmy výstižné, kreatívne, kulisy sú nádherné. A dej je múdry, odvážny a inšpirujúci. Ak ste divadelný fanúšik, ktorý chce zažiť nezabudnuteľný zážitok, nenechajte sa odradiť dĺžkou, ktorá prekračuje 160 minút a bežte zažiť jedinečný zážitok, ktorý vás donúti myslieť a zvážiť život, aký žijeme.
Volám sa Sofia. Mám 15 rokov a chodím do 2.BG.
Volám sa Nina, mám 16 rokov a som žiačkou 2.BG. Pochádzam z Martina a už od malička sa venujem športu. Momentálne hrávam futbal za MŠK Žilina, ktorý je mojou najväčšou záľubou. Rada si pozriem aj futbalové zápasy, najmä FC Barcelona.
Kto som?
Volám sa Štěpán Herbrych. Chodím do 2.BG a mám 16 rokov.
S nosom v knihe
Kto som?
Meno mám Sofia, no ľudia ma poznajú ako Zofa. Chodím do 2 BG a odbilo mi už 17 rokov. Držím sa jedného pravidla – keď nemusím, nerozprávam. No so správnymi ľuďmi som plná energie a milujem, keď ich môžem rozosmiať a vyčarovať im úsmev na tvári. A toto som ja.
Ahojte, volám sa Viktória. Baví ma slovenčina a myslím si, že by ma mohlo napĺňať aj tvorenie – rada by som do školského Journalu prispievala vlastnými témami.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.