Redaktori: Michal Kubík, Alex Pavlanský, Jakub Záborský
Milí čitateli
a Journalu,
keďže naša škola tento rok oslavuje okrúhle výročie založenia, pripravili sme si pre vás niekoľkodielnu reportáž, v ktorej postupne predstavíme každú zložku našej školy. V tomto čísle by sme vám radi prezradili niečo o našej materskej škole.
Evanjelická materská škola tu nebola od úplného počiatku školy. Do systému školy sa pridala až v roku 2010, čo je sedem rokov po oficiálnom založení našej školy. Na jej počiatku mala päť zamestnancov, ktorí viedli deti v dvoch triedach v Pavilóne A, ktorý si v tom čase delila s dvomi triedami základnej školy. Každým rokom škôlka postupne rástla, a preto sa školácke triedy prestavali na škôlkarské. Vnútorné priestory neboli však jediné, ktoré sa zväčšovali. Popri nich bolo postavené pieskovisko a neskôr aj ihrisko na západnej strane.
Do evanjelickej škôlky chodí (okolo:) 75 detí, pričom najmenšie z nich má dva a pol roka.
Denný program škôlkarov
Ráno môžu rodičia priviesť dieťa do škôlky od 6:30. Potom ich čaká množstvo aktivít, zdravotných cvičení, ranné stíšenie, umytie rúk. O 8:30 sú všetci pripravení raňajkovať.
Po raňajkách na škôlkarov čakajú vzdelávacie činnosti, po nich nasleduje nejaká tá voľná hra. (Treba sa aj zabaviť.) 😉
Medzitým si doplnia pitný režim a môžu ísť von. Predškoláci sa môžu vonku hrať až do 11:30, keďže sú starší, ale triedy žabiek a včielok (najmenšie deti) vonku vždy pobudnú iba do 11:00. Po návrate naspäť do tried si treba poumývať ruky, potom sa naobedovať a od 12:00 až do 13:45 škôlkari spia.
Po odpočinku prichádza olovrant, po ktorom nasleduje jednoduchá edukačná aktivita. V stredu to býva angličtina, v piatok tanečná alebo hudobná. Škôlkari môžu ísť domov najneskôr o 16:30.
Položili sme pár otázok učiteľom a učiteľkám. Z ich odpovedí sme niečo povyberali. Áno, dobre ste prečítali “učiteľom”… V našej škôlke totiž pracujú hneď dvaja muži. Vzácne, však? 🙂
O čom učitelia zo škôlky hovoria ako o ich najväčšej motivácii k tomu, aby tu pracovali?
Tvrdia, že chcú dať deťom základ do života, aby im vzdelávania prinášalo potešenie. Aj keď je práca s deťmi niekedy veľmi náročná, vždy sa objaví moment, ktorý ukáže, že to všetko má zmysel a že v každom z nás je kúsok dieťaťa.
Učitelia sa pre ne snažia vymýšľať aktivity, pri ktorých sa nielen zabavia, ale sa aj niečo naučia. A deti sa do toho s radosťou zapájajú.
Obľúbená aktivita, ktorú učitelia s deťmi robia:
Deti sa rady modlia počas ranného stíšenia. V modlitbe vlastnými slovami je vidieť ich úprimnosť, radosť, nadšenie z modlitby a vždy dokážu vystihnúť aktuálne pocity a náladu, ako v ich malom svete, tak aj v tom našom veľkom.
Pozitíva práce a prostredia v škôlke:
Veľký priestor na školskom dvore, spojená komunita od MŠ až po gymnázium a v neposlednom rade dobrá poloha, blízko do knižnice, múzea, divadla alebo aj kina.
Negatíva práce a prostredia v škôlke:
Ak chcú ísť učitelia s deťmi niekam do prírody, tak musia ďaleko cestovať. Potom tu je ešte aj vysoká chorobnosť detí, bežne sa stáva, že ak je jedno dieťa choré, tak s ním doma zostanú aj všetci jeho súrodenci. No a asi najväčšou nevýhodou je to, že učitelia si nemôžu vybrať, kedy budú mať dovolenku, ale musia sa prispôsobiť podľa toho, kedy sú prázdniny.
Ďakujeme kolektívu pracovníkov evanjelickej materskej školy, že nám umožnili navštíviť ich priestory. Bolo príjemné vrátiť sa do predškolských čias. Prajeme našej škôlke, nech sa jej dobre darí, aby v nej boli spokojní deti aj pracujúci dospelí. 🙂
Volám sa Sofia. Mám 15 rokov a chodím do 2.BG.
Volám sa Nina, mám 16 rokov a som žiačkou 2.BG. Pochádzam z Martina a už od malička sa venujem športu. Momentálne hrávam futbal za MŠK Žilina, ktorý je mojou najväčšou záľubou. Rada si pozriem aj futbalové zápasy, najmä FC Barcelona.
Kto som?
Volám sa Štěpán Herbrych. Chodím do 2.BG a mám 16 rokov.
S nosom v knihe
Kto som?
Meno mám Sofia, no ľudia ma poznajú ako Zofa. Chodím do 2 BG a odbilo mi už 17 rokov. Držím sa jedného pravidla – keď nemusím, nerozprávam. No so správnymi ľuďmi som plná energie a milujem, keď ich môžem rozosmiať a vyčarovať im úsmev na tvári. A toto som ja.
Ahojte, volám sa Viktória. Baví ma slovenčina a myslím si, že by ma mohlo napĺňať aj tvorenie – rada by som do školského Journalu prispievala vlastnými témami.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.