Autor recenzie: Jakub Záborský
Ja, legenda je hororová poviedková kniha prvýkrát vydaná v roku 1954, napísal ju americký spisovateľ Richard Matheson.
Najznámejšia poviedka z tejto knihy je rovnomenná Ja, legenda, ktorá svojou dĺžkou pripomína skôr novelu. Ostatným desiatim poviedkam teraz nebudem venovať pozornosť, aj keď väčšina z nich bola veľmi kvalitná.
Hlavnou postavou je Robert Neville, ktorý ako jediný prežil hroznú pandémiu, ktorá vyhladila veľkú časť ľudstva. Tí, ktorí nemali to šťastie zomrieť, sa premenili na krvilačné stvorenia bažiace po jeho smrti.
Dej sa odohráva vo vyľudnenom Los Angeles, kde Robert Neville počas dňa chodí na výpravy po prázdnych uliciach a počas noci sa schováva vo svojom dome s nádejou na ďalší deň monotónneho života.
Všetko sa však zmení, keď do jeho štvrti zavíta psí návštevník a pravidelne začne Roberta navštevovať. Celý príbeh sa však obráti o 180 stupňov v momente, keď sa pes už niekoľko dní nevracia a Robert ho nachádza nakazeného vírusom. V tej chvíli jeho život stratil všetok zmysel.
Vzdá Robert Neville svoj náročný boj s nemŕtvymi?
Pokúsi sa nájsť liek na nebezpečnú nákazu?
Existujú ešte nejakí iní imúnni ľudia?
To všetko sa dozviete po prečítaní úvodnej novely z knihy Ja, legenda.
Úvodnej novele prakticky nemám, čo vytknúť. Pri čítaní som mal ten správny postapokalyptický pocit…
Štýl písania mi pripomínal niektoré knihy Stephena Kinga, ale to je samozrejmé, pretože sám King tvrdí, že Richard Matheson mu poskytol najväčšiu inšpiráciu spomedzi všetkých autorov.
Ja, legenda sa tiež stala predlohou pre rovnomenný film s Willom Smithom, ktorý sa jej síce nevyrovnal, ale atmosféru vystihol rovnako dobre 🙂
Sedem zo zvyšných desiatich poviedok bolo veľmi vydarených a pri niektorých som bol skutočne vydesený. No nebolo to spôsobené samotným textom, ale skôr posolstvom, ktoré z nich bolo cítiť. A to sa v dnešných časoch nemusí podariť každému.
V dobe, kedy bola Ja, legenda prvýkrát vydaná, sa stala unikátom hororového žánru, a ja sa tomu vôbec nečudujem a určite ju odporúčam 🙂
Pre tých, ktorí nevedia kto som, volám sa Ivan, mám pätnásť rokov a teraz vám poviem niečo o sebe. Nie som moc nadaný v športe, ale pár športov som už vyskúšal. Hrám pingpong v našom dedinskom klube, veľmi ma to baví a celkom mi to aj ide. Veľmi rád čítam anglické knihy, hlavne detektívne, a knihy ktoré sa odohrávajú v inom, respektíve magickom svete, a sú o rôznych kúzlach a záhadách. Rád pozerám filmy a seriály. Medzi obľúbené seriály patrí Stranger Things a Teen Wolf.
Volám sa Richard a mám 16 rokov. Pochádzam z Turčianskych Teplíc a bývam tu odmalička. Vo voľnom čase sa rád venujem napr. pozeraniu filmov, športu alebo technológiám a vždy sa snažím učiť niečo nové. Mojím cieľom je vytvárať články, ktoré nielen informujú, ale aj inšpirujú a daju priestor ľuďom sa zamyslieť. Verim, že každá téma je zaujímavá a náučná, ak ju vieme podať správnym spôsobom.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Ahojte, volám sa Ema. Rada kreslím a maľujem, venujem sa rôznym umeleckým činnostiam, ktoré mi umožňujú vyjadriť svoju kreativitu. Umenie pre mňa znamená voľnosť a možnosť tvoriť bez hraníc. Okrem toho si užívam počúvanie hudby a čítanie kníh. Taktiež rada a často pozerám filmy či seriály, najmä tie historické alebo fantasy. Mojím najobľúbenejším seriálom je Game of Thrones.
Moje meno je Michaela Gergišáková no väčšina ma volá Michelle. Mám 15 rokov, som z 2.BG.
Volám sa Lukáš Blizniak, som žiakom II.BG a mám 15 rokov. Hrávam futbal za TJ Družstevník Dražkovce a rád ho aj pozerám, najmä FC Barcelonu. Vo voľnom čase rád chodím von s kamarátmi alebo pozerám filmy. Taktiež obľubujem hranie počítačových hier ako napríklad VALORANT.
Volám sa Matúš, no väčšina ma volá Abdul, mám 16 rokov a chodím do II.AG. Vo voľnom čase rád chodím von s kamarátmi, chodím cvičiť a samozrejme, rád hrám počítačové hry ako VALORANT a iné strieľačky. Rád aj pozerám filmy a seriály, a medzi moje obľúbené patrí Fight Club, Truman show a Dexter. Nie som najväčší fanúšik čítania a učenia, ale keď je treba, tak sa naučím. Na Journali som sa ocitol náhodou. Rád budem písať články a novinky o tejto škole.
Úprimnosť treba 🙂 Volajú ma Terka a chodím do 2.AG. Mám 15 a budem úprimná, vôbec ma nebaví písať. Z predmetov ma najviac baví asi slovenčina. Zo športov mám najradšej jazdectvo, ktorému sa aj aktívne venujem. Vo voľnom čase počúvam hudbu a som s kamarátmi. Taktiež rada pozerám filmy a seriály, hlavne fantasy.
Volám sa Matúš, mám sedemnásť rokov a som žiakom 2.AG. Rád chodím von na bajku do prírody alebo hrám basketbal s kamarátmi, s ktorými si tiež niekedy rád zahrám nejakú videohru. Medzi moje obľúbené aktivity patrí počúvanie hudby (najradšej mám rock), editovanie videí a tiež si rád pozriem nejaký film alebo seriál (rád mám Interstellar a Stranger Things). Do školského Journalu som sa dostal v rámci ZMAK-u. Nikdy som písanie článkov neskúšal, tak uvidím, ako mi to pôjde.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.
Nedočkavý Aďo
Kto som? Ani sám neviem. 🙂
Športový nadšenec
Ľudovít Šenkár
Netrpezlivý Maxim
Volám sa Andrej Janík a chodím do triedy 1. BG. Som milovníkom futbalu, pozerám ho už od mojich šiestich rokov a taktiež futbal aktívne hrávam už sedem rokov, z toho dva roky za MŠK Fomat Martin. Tých zvyšných päť rokov som hral za Attack Vrútky.
Človek
Trpezlivý Martin
Kto som?
Hrávam volejbal za Martin. Myslím si, že každý, kto ma uvidí na chodbe, si pomyslí, že hrám nejaký takýto šport, ako je volejbal alebo basketbal. Sami skúste prísť na to, prečo. Toto vám môže napovedať o tom, ako ma bavia športy. Netrúfnem si povedať, že som nejaký talent v každom športe. Celkovo športy sú moja najsilnejšia stránka. Bavilo by ma písať hlavne o športoch, ale nebránim sa ani ostatným témam.
S nosom v knihe