Autor recenzie: Jakub Záborský
Ja, legenda je hororová poviedková kniha prvýkrát vydaná v roku 1954, napísal ju americký spisovateľ Richard Matheson.
Najznámejšia poviedka z tejto knihy je rovnomenná Ja, legenda, ktorá svojou dĺžkou pripomína skôr novelu. Ostatným desiatim poviedkam teraz nebudem venovať pozornosť, aj keď väčšina z nich bola veľmi kvalitná.
Hlavnou postavou je Robert Neville, ktorý ako jediný prežil hroznú pandémiu, ktorá vyhladila veľkú časť ľudstva. Tí, ktorí nemali to šťastie zomrieť, sa premenili na krvilačné stvorenia bažiace po jeho smrti.
Dej sa odohráva vo vyľudnenom Los Angeles, kde Robert Neville počas dňa chodí na výpravy po prázdnych uliciach a počas noci sa schováva vo svojom dome s nádejou na ďalší deň monotónneho života.
Všetko sa však zmení, keď do jeho štvrti zavíta psí návštevník a pravidelne začne Roberta navštevovať. Celý príbeh sa však obráti o 180 stupňov v momente, keď sa pes už niekoľko dní nevracia a Robert ho nachádza nakazeného vírusom. V tej chvíli jeho život stratil všetok zmysel.
Vzdá Robert Neville svoj náročný boj s nemŕtvymi?
Pokúsi sa nájsť liek na nebezpečnú nákazu?
Existujú ešte nejakí iní imúnni ľudia?
To všetko sa dozviete po prečítaní úvodnej novely z knihy Ja, legenda.
Úvodnej novele prakticky nemám, čo vytknúť. Pri čítaní som mal ten správny postapokalyptický pocit…
Štýl písania mi pripomínal niektoré knihy Stephena Kinga, ale to je samozrejmé, pretože sám King tvrdí, že Richard Matheson mu poskytol najväčšiu inšpiráciu spomedzi všetkých autorov.
Ja, legenda sa tiež stala predlohou pre rovnomenný film s Willom Smithom, ktorý sa jej síce nevyrovnal, ale atmosféru vystihol rovnako dobre 🙂
Sedem zo zvyšných desiatich poviedok bolo veľmi vydarených a pri niektorých som bol skutočne vydesený. No nebolo to spôsobené samotným textom, ale skôr posolstvom, ktoré z nich bolo cítiť. A to sa v dnešných časoch nemusí podariť každému.
V dobe, kedy bola Ja, legenda prvýkrát vydaná, sa stala unikátom hororového žánru, a ja sa tomu vôbec nečudujem a určite ju odporúčam 🙂
Volám sa Sofia. Mám 15 rokov a chodím do 2.BG.
Volám sa Nina, mám 16 rokov a som žiačkou 2.BG. Pochádzam z Martina a už od malička sa venujem športu. Momentálne hrávam futbal za MŠK Žilina, ktorý je mojou najväčšou záľubou. Rada si pozriem aj futbalové zápasy, najmä FC Barcelona.
Kto som?
Volám sa Štěpán Herbrych. Chodím do 2.BG a mám 16 rokov.
S nosom v knihe
Kto som?
Meno mám Sofia, no ľudia ma poznajú ako Zofa. Chodím do 2 BG a odbilo mi už 17 rokov. Držím sa jedného pravidla – keď nemusím, nerozprávam. No so správnymi ľuďmi som plná energie a milujem, keď ich môžem rozosmiať a vyčarovať im úsmev na tvári. A toto som ja.
Ahojte, volám sa Viktória. Baví ma slovenčina a myslím si, že by ma mohlo napĺňať aj tvorenie – rada by som do školského Journalu prispievala vlastnými témami.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.