7. a 8. jún patril výletu a exkurzii. Našou prvou zástavkou bolo Múzeum holokaustu v Seredi. Mali sme možnosť dozvedieť sa množstvo zaujímavých vecí o prvých židovských transportoch, silnej fašistickej propagande, priebehu druhej svetovej vojny v „Slovenskom štáte“ a iné. Vďaka sprievodcovi bolo naše spoznávanie zaujímavejšie, a my tak môžeme tvrdiť, že nie, len o holokauste vieme toho skutočne dosť. O to dôležitejšie bude, aby sme nikdy nedali priestor podobnému, možno i horšiemu, zlu, akým bol fašizmus či jeho teraz aktuálne alternatívy.
Naša cesta pokračovala do Bratislavy. Na ďalší deň sme si pozreli Devín, ktorý právom patrí medzi národné kultúrne pamiatky. Tento raz nám nebolo až tak teplo a okrem toho, výhľad z najvyššieho sprístupneného miesta na Devíne stál za to. Opäť sme sa mohli utvrdiť, že naša slovenská história nie je len o suchých faktoch , ale naopak, tvoria ju mnohé zaujímavé príbehy či legendy.
No a na záver sme svoju cestu zakončili skoro 3-hodinovým spievaním, bolo nám veselo. Vyučujúce naším speváckym talentom až také nadšené neboli 😁, ale išlo hlavne o zábavu a spríjemnenie cesty.
V konečnom dôsledku, rôznorodá skupina zložená z deviatakov, prvákov a druhákov gymnazistov ukázala, že keď sa zíde dobrá partia ľudí, všetko vie byť jednoduchšie.
Ďakujeme pani učiteľke Sivoňovej, hlavnej organizátorke, pani učiteľke Čermákovej a pani učiteľke Bosákovej, ktoré nás počas exkurzie sprevádzali.






Volám sa Nina, mám 16 rokov a som žiačkou 2.BG. Pochádzam z Martina a už od malička sa venujem športu. Momentálne hrávam futbal za MŠK Žilina, ktorý je mojou najväčšou záľubou. Rada si pozriem aj futbalové zápasy, najmä FC Barcelona.
Kto som?
Volám sa Štěpán Herbrych. Chodím do 2.BG a mám 16 rokov.
Volám sa Sofia. Mám 15 rokov a chodím do 2.BG.
S nosom v knihe
Kto som?
Meno mám Sofia, no ľudia ma poznajú ako Zofa. Chodím do 2 BG a odbilo mi už 17 rokov. Držím sa jedného pravidla – keď nemusím, nerozprávam. No so správnymi ľuďmi som plná energie a milujem, keď ich môžem rozosmiať a vyčarovať im úsmev na tvári. A toto som ja.
Ahojte, volám sa Viktória. Baví ma slovenčina a myslím si, že by ma mohlo napĺňať aj tvorenie – rada by som do školského Journalu prispievala vlastnými témami.
Ahojte, som Peťo, mám 15 rokov a chodím do 2.BG triedy. Moje koníčky sú hra na gitare, trávenie času s priateľmi, cestovanie, spoznávanie iných kultúr. Moja srdcovka je Turecko. Tiež som človek, ktorý má rád slané, občas aj sladké. Mám šťastie, že toto všetko turecká kuchyňa ponúka. Vo všetkých veciach hľadám význam a veci, ktoré mi zmysel nedávajú, ma zaťažujú.
Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Maťo, mám 16 rokov a som žiakom II.BG Pochádzam z Martina. Túto školu navštevujem druhý rok a veľmi sa mi tu páči.